Na Námestí slobody v hlavnom meste sa zišli tisíce účastníkov z rôznych kútov Slovenska. Medzi nimi boli aj predstavitelia kultúrnych inštitúcií z regiónu, vrátane festivalov, divadiel, knižníc, a umeleckých škôl. Tieto inštitúcie sa rozhodli zapojiť do pochodu na znak podpory kultúrnej obci a v reakcii na zásahy, ktoré ohrozujú nielen financovanie kultúrnych projektov vo všetkých regiónoch, ale aj samotný rozvoj kultúry Slovenska.
Protest neprebiehal formou tradičných príhovorov. Účastníci sa vydali na pochod mestom a prešli popri inštitúciách, ktoré považujú za zodpovedné za súčasný rozvrat kultúrneho sektora (okolo budovy ministerstva kultúry, Fondu na podporu umenia, STVR a Úradu vlády SR). Podľa informácií Denníka N sa protestu zúčastnilo približne 14-tisíc ľudí.
Nezávislá kultúra v ohrození
Hlavným impulzom pre protest bolo rozhodnutie Rady FPU o zrušení financovania pre subjekty, ktoré mali viacročné zmluvy. Tento krok zasiahne mnohé etablované projekty, vrátane festivalov, kultúrnych centier a vydavateľstiev, ktoré sa ocitli na pokraji zániku. Organizátori protestu poukázali na to, že niektoré projekty mali financie zazmluvnené až na tri roky, a teraz sú tieto prostriedky nečakane pozastavené. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová a šéf FPU Matúš Oľha síce tvrdia, že financie neboli úplne zrušené, ale len pozastavené a bude sa to "preskúmavať", no kultúrna obec zostáva neuspokojená a žiada jasné vysvetlenie. Problém je aj časový rámec – rozhoduje sa o financovaní tohtoročných podujatí, ktoré si na organizáciu vyžadujú dostatočný čas a priestor. Žilinská samospráva, župa a miestne kultúrne inštitúcie pritom na situáciu upozorňovali už počas minulého leta.
„Do Bratislavy sme sa vybrali ako celý tím – prerušili sme utorkový program kina, preorganizovali prácu a napríklad aj starostlivosť o deti, zorganizovali sa do áut a vlakov a vyrazili sme. Nešli sme len „podporiť iniciatívu“, šli sme kráčať spolu s ľuďmi, ktorí kultúru na Slovensku reálne tvoria a držia pri živote. Rozhodnutiam rezortu kultúry podľa nás chýba odbornosť, skúsenosť aj elementárny vzťah k umeniu a namiesto vízie prinášajú tlak, ktorý rozkladá fungujúce prostredie a vyčerpáva aktívnych ľudí. Zároveň je pre nás veľmi posilňujúce precítiť mieru súdržnosti a solidarity naprieč celým sektorom. Tento protest dokázal, že nás je naozaj veľa. Aj preto sa budeme stretávať a ozývať dovtedy, kým náš hlas nebude vypočutý. Kultúru si nedáme," vyjadrila sa po pochode pre naše noviny Barbora Jombíková (Spojené kultúrne centrá Stanica Žilina-Záriečie a Nová synagóga Žilina).
Na Veľkej kultúrnej mobilizácii sa zúčastnili aj zástupcovia centra Stanica Žilina-Záriečie.
Považská galéria umenia v Žiline tiež podporila protest a vyjadrila obavy o nezávislú kultúru, ktorá je síce často najflexibilnejšia, no zároveň najzraniteľnejšia. „Nezávislá kultúra otvára dôležité témy skôr, riskuje viac, skúša nové formy a vytvára priestor pre mladých autorov a autorky, a preto je pre celý systém nenahraditeľná. Je zrejmé, ako úzko sú jednotlivé časti kultúrneho prostredia prepojené. Z vlastnej skúsenosti vieme, ako sa navzájom potrebujeme – od zdieľania techniky, cez výchovu publika a podporu kultúrneho aj komunitného života, až po kontakty a spoločné projekty. Predstava, že stratou nezávislej kultúry o nič neprichádzame, pretože máme ešte zriaďované inštitúcie, je preto zavádzajúca. Kultúru nevnímame ako luxus alebo priestor pre úzky okruh ľudí, ale ako živý a prepojený systém, o ktorý je potrebné sa starať v celej jeho šírke. Preto sa obraciame na vás s výzvou, aby ste aj vy využili svoj hlas a aktívne sa postavili proti prejavom cenzúry a obmedzovania slobody v kultúre. Chceme vás povzbudiť, aby ste teraz – viac ako inokedy – podporovali svoje obľúbené kultúrne centrá, ideálne svojou návštevou, kým je to ešte možné,“ uviedla galerijná pedagogička Jana Pohanková.
Súčasťou viacerých zástupcov žilinskej kultúrnej obce, ktorí v utorok vycestovali do Bratislavy, bola aj Žilinčanka Martina Zurovac z Centra pohybu a tanca Labyrint. „Na pochode som bola za seba aj kolegyne z Centra Labyrint v Žiline. Intenzívne vnímame rozpadajúci sa stav kultúry. Fond na podporu umenia je spolitizovaný a neplní svoju nezávislú úlohu. Žiadame odvolanie Martiny Šimkovičovej a Lukáša Machalu z postov Ministerstva kultúry a odvolanie predsedu rady FPU Matúša Oľhu. Kultúra sa potrebuje nadýchnuť. Samotný pochod prebiehal pokojne a priateľsky. Držme si place," povedala pre Žilinský večerník.
Županka: Takýto prístup je neprijateľný
V tejto situácii sa obávajú o svoj osud aj festivaly. Jedným z nich je festival Dotyky a spojenia v Martine, ktoré má veľký význam pre divadelnú komunitu. Je najbližším spriazneným partnerom aj pre Bábkové divadlo Žilina (BDŽ). „Festival Dotyky a spojenia je už 21 rokov neopakovateľným zážitkom pre divákov, divadelníkov aj umelcov. Vytvára komunitu na základe vzájomného rešpektu, spolupatričnosti a empatie. Bábkové divadlo Žilina si uvedomuje dôležitosť tohto festivalu a žiada Radu FPU o vysvetlenie vypovedania riadne podpísanej zmluvy. Priatelia, kamaráti, kolegovia z Martina, ste úžasní vo svojom rozhodnutí vytrvať a festival aj tento rok zorganizovať. Budeme tam s vami! Veríme, že každý z nás dnes stojíme za kultúrou, ktorá zažíva devastáciu hrubého zrna,“ uvádza umelecká vedúca BDŽ Veronika Gabčíková.
Dotyky a spojenia sú najväčšou prehliadkou profesionálneho činoherného divadla na Slovensku. Rozhodnutím FPU prišli o rozhodujúcu časť rozpočtu uprostred príprav. Na platforme Startlab TU preto spustili zbierku, ktorú môže podporiť verejnosť. Ak nazbierajú 10-tisíc eur, festival sa uskutoční a program bude – pre všetkých a zadarmo.
Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) sa tiež postavil proti rozhodnutiu FPU a vyjadril nesúhlas s jednostranným zrušením platných zmlúv. Predsedníčka ŽSK Erika Jurinová zdôraznila, že tento krok ohrozuje samotnú stabilitu štátu. V prípade Slovenského komorného divadla v Martine a pripravovaného festivalu Dotyky a spojenia ide o zásah do projektu, ktorý je dlhodobo pripravovaný, má svojich partnerov, umelcov aj divákov, a ktorý bol postavený na riadne uzatvorenej a platnej zmluve so štátnou inštitúciou. „V tejto chvíli už nejde o hodnotenie kvality projektov. Ide o charakter štátu. Ak štát, prostredníctvom svojich inštitúcií, jednostranne ruší platne uzatvorené zmluvy, vysiela tým nebezpečný signál celej spoločnosti,“ uvádza. Podľa nej je zmluva základným prejavom dôvery v právny poriadok. Ak prestane platiť, prestáva platiť aj istota. „Je to, akoby si človek kúpil byt na splátky, riadne si plnil svoje záväzky, a po čase by mu druhá strana oznámila, že zmluva už neplatí a musí sa vysťahovať,“ podotýka Jurinová a dodáva, že takýto prístup je neprijateľný.
Ochrannú ruku nad 21. ročníkom festivalu Dotyky a spojenia držia autorka a režisérka Júlia Rázusová a bábkoherec, herec, technológ bábok a režisér Ivan Martinka.
Okrem už spomínaných inštitúcií a Mestského divadla Žilina malo priamo na pochode zastúpenie aj žilinské bábkové divadlo, a tu je dôvod: „Na pochod do Bratislavy sme šli preto, lebo hlavní predstavitelia Ministerstva kultúry likvidujú kultúru na Slovensku - divadlá, kultúrne organizácie, festivaly, folklór, múzeá, rozhlas, tv a doposiaľ nezávislý orgán Fond na podporu umenia atď. S financiami disponujú netransparentne a zároveň plytvajú. Deštrukcia je tak rozsiahla, že nemožno mlčať. Samotný pochod a atmosféra bola plná príjemných stretnutí, zdieľania a podpory, občas dojímavá. Nie sme v tom sami. Ďakujeme každému, kto sa zúčastnil."
Radosť v čase krízy
Slovenská kultúra sa nachádza na križovatke a jej budúcnosť bude závisieť od toho, či sa vláda rozhodne investovať do jej rozvoja alebo ju nechá upadnúť. Aj v týchto časoch sa však objavuje pozitívny moment. Inštitúcie si pomáhajú aj svojpomocne - do takej miery, ako vedia - a Krajská kultúrna knižnica Žilina sa preto prihlásila do hlasovania o 10-tisícový grant od Nadačného fondu Telekom. Ten vďaka podpore verejnosti vyhrala, čo je veľký úspech pre región a najmä samotnú inštitúciu. Získali podporu od 37 533 ľudí, čo ukazuje, že kultúra v Žiline má stále silnú základňu podporovateľov. „Obrovské ĎAKUJEM patrí hlavne vám, milí naši čitatelia, priatelia, známi, kultúrne inštitúcie a podporovatelia,“ vyjadrili sa zástupcovia knižnice.
Protestná mobilizácia v Bratislave ukázala silu kultúrnej obce, ktorá je ochotná bojovať za svoju existenciu. Požiadavky na stabilné financovanie a ochranu nezávislej kultúry sú nevyhnutné, pretože kultúra nie je len o umení, ale aj o formovaní hodnotového systému spoločnosti.
Ako zhrnul grafický dizajnér a výtvarník Pavel Choma:
„Kultúra je:
Súhrn výdobytkov, výsledkov všeľudskej vzdelanosti,
súhrn materiálnych a duchovných hodnôt,
vytvorených v priebehu vývoja ľudskej spoločnosti.
Spôsob ich vytvárania, rozvíjania, osvojovania, odovzdávania, uchovávania.
Úroveň dosiahnutá v komplexnej šírke poznania a najmä v spôsobe života.
Náš štát, už pri svojom vzniku si vytvoril a nikto to nespochybnil, službu pre správu kultúry, v dobrej viere zabezpečiť a chrániť zmysel slova kultúra, zriadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
Keď sa vrátime k definícii obsahu slova kultúra, musí nám byť zrejmé, že súčasné, na štyri roky „požičané“ vedenie mimoriadne dôležitej inštitúcie nectí a nijakým spôsobom nepomáha naplniť skutočné a potrebné služby od Ministerstva kultúry. Dnes nemám silu na tomto mieste vypočítavať nekonečné ministerkine úskoky a úkroky do prázdna, s ktorými jej úporne pomáha jej služobný kulturtréger M.ch.la.
Od 60. rokov minulého storočia žijem takmer výlučne pre výtvarné umenie. Uvedomujem si že, skoro všetky vedenia na ministerstve boli závislé na mocenskom a politickom vedení štátu. Hlupákom sa to môže zdať prirodzené. Lenže to tak nie je. Kultúra je zrkadlo, ktoré síce zrkadlí, ale pri tom využíva silu úplne obyčajného „UMENIA“. Dnešní ministerskí úradníci sa UMENIA boja. Boja sa ho preto, lebo mu nerozumejú. Bezpečne sa pohybujú iba v priestore ich intelektuálnej a emočnej výbavy.
Nechápu tých, ktorí chápu, že umeniu nestačia hranice ani na štyri svetové strany.
Skutočné umenie začína skromne a v priestore, kde ministerskí úradníci nechcú dovidieť. Museli by sa veľmi zohnúť a je tam príliš veľa spýtavých pohľadov. Je jednoduchšie sa ich zbaviť. Všetkých, ktorí po umení túžia a chcú s ním žiť a participovať. Kedy si konečne uvedomia, že sú v ministerskej službe?
Kedy si prečítajú čo majú robiť a pochopia, že majú chrániť kultúru?
Nerozumejú tomu? Prečo to robia? Vedia, že nemôžu nikdy uspieť.
Nemôžu zastaviť ČAS a ani komplikovaný vývoj súčasného sveta.
Nemôžu zastaviť ani nás.
My, sme sa nebáli a prevzali sme zodpovednosť za našu kultúru, ktorej rozumieme.
Oni, budú musieť prevziať zodpovedať za to, že vedome škodili a že nás takto nezmyselne zdržiavali a zdržiavajú."
