Najprv drevenica, teraz vojenský stan. Na súkromnom pozemku na začiatku Bulváru vyrástol ďalší objekt, ktorý rozprúdil vášne verejnosti. Na situáciu okamžite reagovalo aj mesto, ktoré ihneď uviedlo na pravú mieru, že pozemok nie je mestský, a teda nemôže v danej veci aj napriek ostrej kritike zasiahnuť.
„Áno, ten stan je skutočný a nie, pozemok pod ním nie je mestský. Je v súkromnom vlastníctve a mesto Žilina v tejto veci koná v rámci svojich zákonných možností. Stavebný úrad vedie príslušné správne konania, ktoré zatiaľ nie sú právoplatne ukončené. Niektoré stavby zároveň rieši stavebný inšpektorát Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu Žilina. Pripravujeme ďalšie kroky. Cieľ je jasný – aby tento priestor raz vyzeral inak. Samozrejme, v súlade s územným plánom zóny,“ reagovalo vedenie mesta na absurdnú situáciu v centre mesta začiatkom týždňa.
Podráždiť aj pomôcť?
Verejnosť zaujímalo, či má majiteľ so stanom aj nejaké konkrétne plány. Nám sa podarilo získať jeho stanovisko.
„Áno, vojenský stan na začiatku žilinského Bulváru som tam postavil ja. Týmto vizuálnym počinom som chcel opäť otvoriť dlhotrvajúci spor medzi mnou ako majiteľom súkromného pozemku a mestom, ktoré dlhodobo nedokáže adekvátne a férovo vyriešiť hodnotu tohto majetku. Priznávam, že z tohto vyčerpávajúceho kolotoča som unavený aj ja sám. Rozhodne však nie tak ako mesto, ktoré za tie roky dokázalo utratiť desiatky tisíc eur z peňazí daňových poplatníkov na drahé právne služby a súdne spory namiesto toho, aby dospelo k vecnej dohode. A to i napriek tomu, že súčasný primátor sľuboval pre obe strany spravodlivú dohodu ešte v roku 2018. Žiaľ, odvtedy na moje ponuky dohodnúť sa nereaguje,“ uviedol pre Žilinský večerník majiteľ pozemku Peter Hajaš.
Hoci priznáva, že chcel takýmto spôsobom mestu nastaviť budíček, predsa bude mať stan aj praktické využitie. „Vonku sa výrazne ochladzuje a nezadržateľne sa blíži zimné obdobie. Preto som sa rozhodol, že tento vojenský stan nenechám len symbolicky stáť, ale ho zmysluplne využijem. Oficiálne som ho ponúkol charitatívnym organizáciám. Pokiaľ by ho chceli využiť ako vykurovaný stan a núdzové útočisko pre ľudí bez domova či ľudí v núdzi, rád im ho poskytnem úplne bezodplatne,“ prehlásil.
Dlhoročný spor
Celá záležitosť, ktorá vyústila až do dlhoročného sporu medzi mestom a majiteľom pozemku, siaha do roku 2003, kedy bol predmetný pozemok predaný vtedajším vedením mesta v súvislosti s pripravovanou výstavbou obchodného centra Aupark. Pozemok mal slúžiť na výstavbu integrovanej zastávky MHD a na vyústenie plánovaného premostenia Veľkej okružnej.
Tento zámer sa nakoniec nerealizoval. Ako upozornil žilinský poslanec Karol Čepec, vtedajšie vedenie mesta do predajnej zmluvy nezahrnulo ochranné mechanizmy pre prípad, ak sa pôvodný plán nepodarí naplniť. Mesto podľa jeho slov ani nemalo predkupné právo. Následne v roku 2012 kúpil pozemok súčasný majiteľ. Aj napriek niekoľkým pokusom k odpredaju pozemku do vlastníctva mesta nedošlo.
Genéza sporu:
r. 2003: mesto predalo pozemok spoločnosti, ktorá stala za výstavbou Auparku v hodnote 124 840 eur
r. 2012: pozemok kúpil súčasný vlastník za 355 000 eur
r. 2018:
Ø 136 966 eur: hodnota pozemku na základe znaleckého posudku
Ø 831 140 eur: cenová ponuka vlastníka pozemku na odpredaj mestu
-k dohode nedošlo
r. 2018:
Ø 601 860 eur: cenová ponuka schválená mestským zastupiteľstvom
- k dohode nedošlo
r. 2021:
Ø 131 836 eur: trhová hodnota nehnuteľného majetku
Ø 716 500 eur: cenová ponuka schválená mestským zastupiteľstvom na odkúpenie pozemku
- k dohode nedošlo
r. 2025:
Ø 15 000 eur/mesiac: cenová ponuka vlastníka na prenájom pozemku mestu na obdobie 10 rokov
- k dohode nedošlo
Zdroj: K. Čepec
