Vyhrať na pôde Žiliny, hoci v prípravnom zápase sa ráta, je to tak?
Samozrejme, sme spokojní. Súper bol lepší, futbalovejší, my sme zase využívali naše prednosti, ktoré nás zdobia v českej súťaži, čiže dobrý prechod do útoku. Najmä v druhom polčase sa nám to darilo, pridali sme aj na kvalite. V prvom polčase sme boli dosť pod tlakom domácich.
Výsledkovo sa vášmu tímu v príprave zatiaľ darí.
Každý zápas bol iný. V prvých proti Skalici a Chorzówu sme dominovali, proti Žiline to bolo naopak, ale zase to bolo z našej strany o skúsenosti, keď sme dokázali využiť brejkové situácie. Chcel som, aby si to hráči zažili, pretože takýchto súperov, ako je Žilina, máme v našej súťaži niekoľko. Keď narazíme na Spartu, Plzeň alebo Mladú Boleslav, budeme sa musieť s tým vyrovnať a hrať dôraznejšie ako v prvom polčase.
Vrátili ste sa do známeho prostredia, ako si na Žilinu spomínate?
Pred zápasom som počítal, koľko je to už rokov od 89-teho, kedy som tu hral naposledy ešte v drese Žiliny. Celý štadión aj jeho okolie sa zmenilo. Kabíny sme mali kedysi na východnej tribúne, parkovali sme kedysi tiež tam, ale už je to všetko inak. Do Žiliny však chodievam na futbal často, takže to až taký šok pre mňa nie je. Vyrástol tu krásny stánok, Žilina je špičkový slovenský klub. Keď som z neho odchádzal, bol trošičku v kríze, ale s príchodom nového majiteľa klub rozkvitol.
V Karvinej sa však tiež môžete pochváliť novou infraštruktúrou a pekným novým štadiónom, ktorý prišiel akurát vhod k postupu do prvej ligy. Ako sa vám zatiaľ pozdáva najvyššia súťaž?
Máte pravdu, že sa nám podarilo tak nejako skĺbiť všetko naraz, teda aj postúpiť, aj dobudovať štadión. Úprimne musím povedať, že sa nám jesenná časť vydarila, nielen výsledkovo, ale aj herne. Eufória vládne na ihrisku medzi hráčmi aj na tribúnach a v meste a okolí medzi fanúšikmi. Nenakupovali sme pred sezónou veľké mená, nemali sme množstvo skúsených hráčov, ale hráme tímovo, čo nás zdobilo aj proti Žiline. Vo futbale však nie je čas na oslavy a jar bude určite náročná.
Zatiaľ sa po jeseni vyhrievate v lepšej polovici tabuľky. Karviná je siedma a zrejme by ste neradi opustili v prvej sezóne tento pokojný stred ligového pelotónu.
V klube vládne s výsledkami spokojnosť a presne niekde v strede tabuľky by sme sa chceli aj držať až do konca ročníka. Máme ná-skok pred tímami, ktoré sú blízko pásma zostupu, ale nesmieme ho premrhať. Pokiaľ však budeme podávať výkony ako na jeseň, mohlo by sa nám to podariť.
Podstatné bude vyhrávať doma, kde vám to na jeseň nevyšlo výsledkovo podľa predstáv.
Na začiatku ligy sme mali „slabších“ súperov, ktorých sme zvládli. Potom prišli zápasy v Plzni, na Sparte, ktoré sme prehrali a v momente, keď sme si mysleli, že sme z najhoršieho vonku, prišli domáce nezdary. Stratili sme body, ktoré nás stáli väčší pokoj v zimnej pauze. Sme však nováčik, výsledková kríza musela prísť, učíme sa za pochodu všetci.
Darí sa vám však v pohárovej súťaži, kde ste sa dostali už do štvrťfinále. Kam to až chcete dotiahnuť?
Posúvame to tak pomaličky. Štvrťfinálová účasť je historickým úspechom karvinského futbalu. Chceli by sme ísť čo najďalej, zahrať si nejaký veľký zápas a privítať na karvinskom štadióne nejakého atraktívneho súpera. Mne sa ľúbi Slávia (smiech).
Ako sa vám páči v Karvinej? Ste tam už niekoľko rokov, navyše to nemáte ani ďaleko na Slovensko k rodine.
Nemám to ďaleko ani domov do Drnovíc, ani do rodnej Bytče, kde si občas chodím zahrať vo štvrtok s bratom do haly futbal. Z tohto pohľadu je to asi najlepší angažmán v mojej kariére doteraz. Keď som prišiel do Karvinej, bol som trochu sklamaný, z neveľkých návštev a mdlej atmosféry na zápasoch. Oproti iným klubom, napríklad Bohemians, kde som trénoval pred plnými tribúnami a postup sa od nás očakával, tu tomu tak nebolo. Výstavbou nového štadióna a postupom sa však všetko zmenilo. Teraz vládne v Karvinej eufória, na tribúnach často vidno mexické vlny a futbal i život si na severe Moravy užívam.
Ako hlavný tréner vediete iba druhý klub v kariére. Kam to chcete dotiahnuť s Karvinou i v trénerskej kariére?
Nikoho asi nesklamem, keď poviem, že Karvinú nepovažujem za svoju cieľovú stanicu a určite sa budem chcieť posunúť ďalej. Uvidím, čo sa neskôr naskytne, ale teraz to ani veľmi neriešim, užívam si príjemný a milý angažmán.
Do Bytče sa vraciate celkom často, ako vás vnímajú ľudia z vášho rodiska? Ste pre nich ešte rodák alebo niekto, kto už je dávno preč?
Kamaráti ma stále vnímajú ako Bytčana. Na Vianoce, keď boli moje deti menšie, sme chodievali k rodičom aj na dva týždne a strávili sme tam vždy pekný čas. Ponavštevoval som kamarátov, rodinu, čo sa snažím aj teraz, ale už toho nestíham za tie dva – tri dni toľko ako kedysi, keď som bol mladší.
Žiline, ktorá vás posunula do veľkého futbalu, sa momentálne darí a titul v slovenskej lige má na dosah. Čo na to hovoríte?
Málinko sa to MŠK skomplikovalo po odhlásení sa Myjavy zo súťaže, ale myslím si, že by zisk titulu pre súčasný káder Žiliny nemal byť problém. S Adriánom Guľom, mimochodom mojím niekdajším spoluhráčom z Jablonca a dobrým kamarátom, sme na túto tému hovorili a povedal som mu, že si ani neviem predstaviť, čo by sa muselo stať, aby titul Žilina nezískala. On je ako tréner opatrnný, čomu ja však rozumiem.
Čo by ste zaželali ľuďom zo žilinského regiónu a špeciálne Žiline?
Chcel by som popriať klubu, aby si našlo na jeho zápasy do krásneho prostredia cestu viac divákov. Sledoval som krásne zápasy s Trnavou, Michalovcami, ale škoda, že neprišlo ešte viac ľudí. Viem, sú dobrého presýtení, hrá sa tu futbal na vysokej úrovni už niekoľko sezón, ale bol by som rád, keby sa opäť zdvihla väčšia vlna eufórie pod Dubňom. Okrem toho prajem všetkým, samozrejme, veľa zdravia, ktoré je najpodstatnejšie v živote.
