Futbalisti ŠK Lietava si počínali v III. triede, skupiny A priam suverénne. Ako už tradične, za postupom sa skrýva výborný kolektív a oduševnená funkcionárska práca.
Už 58‑ročný tréner Jozef Jaroš si pamätá viacero postupov na trénerskom poli. Jeho aktuálni zverenci z Lietavy ho však prvýkrát v kariére nečakane potešili. „Nepamätám si, že by ma hráči vyhadzovali do vzduchu. Som rád, že si ma takto vážia a našou spoločnou odmenou je postup do II. triedy,“ uviedol rodák z Bánovej, ktorý, paradoxne, nemá žiadnu licenciu a ťaží zo svojich hráčskych skúseností. V klube pôsobí niečo vyše roka a za ten čas si vybudoval rešpekt nielen od hráčov, ale i funkcionárov a divákov. „Bolo to tu celé rozbombardované a začiatky boli skutočne ťažké. Chalani boli rozhádaní a bolo treba spraviť zásadné kroky k ozdraveniu. Nebál som sa vystriedať aj najlepšieho hráča, hráči boli aj nahnevaní, no vysvetlili sme si to. V tejto sezóne sme išli ako hodinky, okrem zakopnutia v Mojši,“ doplnil Jaroš. 36‑ročný kapitán Stanislav Podmanický podotkol, že najnižšia oblastná súťaž už nie je len o nakopávaní lôpt a hre na náhodu: „Dobre sme doplnili káder, prišiel Dietrich do útoku a hneď sa to prejavilo. Mišo Benko výborne fungoval v strede zálohy, Peter Gašpierik podával stabilne výborné výkony. Stretla sa dobrá partia, ktorá má rada futbal. Počas jesene sme všetko vyhrali a potom už sme mali jasný cieľ postúpiť. Avšak každý podceňuje tretiu triedu, ale hrajú tu starší hráči a vedia futbal hrať. Už aj tu sa hrá futbal, keď sa potrénuje.“
Funkcionársku prácu v klube vykonáva Patrik Sikora. I jeho teší postup do vyššej súťaže, no rád by videl okolo seba viacero zanietencov. „Futbal v okrese je už na úrovni v I. a II. triede a rozhodne trénovanosť. Chceme stabilizovať mužstvo, rovnako, aby sa rozšírilo funkcionárske pole a hlavne musí sa konečne obec rozhýbať,“ vysvetlil niekdajší rozhodca Sikora.
Juraj Vnuk
Snímka Ľubomír Rendár
