Je pravda, že deti majú „slabšiu imunitu“ ako dospelí?
Každé dieťa sa po narodení už dokáže popasovať s infekciami, má vyvinutú tzv. vrodenú imunitu. Po matke zdedí taktiež protilátky na ochorenia, s ktorými sa už matka stretla, tieto protilátky sa však časom vytrácajú a dieťa si začína budovať protilátky vlastné. Tie sa však tvoria ako následok prekonaných chorôb. Imunitný systém detí sa vekom vyvíja a najmä po nástupe do kolektívu sa prvýkrát vo veľkom stretáva s množstvom vírusov a baktérií, s ktorými sa dovtedy nemuseli stretnúť. Preto môže byť prvý či druhý rok v škôlke náročným obdobím, keď má dieťa jednu infekciu za druhou. Niekedy sa zdá, že sa z jednej infekcie ani poriadne nedostane a už začína ďalšia. To však samo osebe neznamená, že má poruchu imunity. Je to do veľkej miery prirodzený proces „učenia“ imunitného systému.
Koľko infekcií ročne je ešte u dieťaťa v predškolskom a školskom veku normálnych a kedy už hovoríme o nadmernej chorobnosti?
Dôležité nie je iba to, koľkokrát dieťa ochorie, ale aj aké infekcie má, ako ich zvláda, či je potrebná antibiotická liečba alebo dokonca hospitalizácia a či sa medzi infekciami úplne zotaví. U malých detí v predškolskom veku sa za bežnú chorobnosť považuje 6 až 8 nekomplikovaných infekcií dýchacích ciest za rok, najmä ak navštevujú kolektív. S pribúdajúcim vekom infekcií ubúda.
Je z hľadiska imunity rozdiel medzi predškolákom a školákom?
Áno. Imunitný systém dieťaťa postupne dozrieva. Rozdiel je najmä v imunitnej pamäti dieťaťa, keďže školák už má imunitnú pamäť relatívne dobre vybudovanú po kontakte s chorobami na rozdiel od predškoláka, ktorý si imunitnú pamäť len buduje. Je dôležité si uvedomiť, že tvorba imunitnej pamäti nastáva až po kontakte s chorobou. Preto bývajú predškolské deti choré častejšie.
Aké faktory sú pre detskú imunitu najdôležitejšie?
Najväčší význam majú úplne obyčajné každodenné návyky. Dôležité sú najmä - dostatok kvalitného spánku, pestrá strava s dostatkom ovocia, zeleniny, bielkovín a celozrnných potravín, každodenný pohyb, pravidelný pobyt vonku aj počas chladnejších dní. Veľmi dôležité je aj očkovanie podľa odporúčaní. Otužovanie môže byť prospešné, ak je postupné a primerané veku dieťaťa.
Má zdravé dieťa pri pestrej strave preventívne užívať vitamíny a rôzne prípravky na podporu imunity?
Ak zdravé dieťa rastie, prospieva a má pestrú stravu, rutinné užívanie multivitamínov alebo „posilňovačov imunity“ nebýva potrebné. Výnimkou je vitamín D, ktorý sa odporúča podávať aj po dojčenskom veku podľa veku dieťaťa a odporúčaní pediatra, pretože jeho nedostatok je pomerne častý.
A čo propagované betaglukány, vitamín C, zinok, probiotiká či rôzne „sirupy na imunitu“. Čo z toho má podľa dostupných poznatkov skutočný význam?
Zinok a vitamín C – ich užívanie je vhodné pri respiračných infekciách. Probiotiká majú význam pri liečbe hnačkových ochorení, taktiež počas či po užívaní antibiotík. Betaglukány môžeme použiť aj ako prevenciu či ako podporu imunity pri častejšej respiračnej chorobnosti. Najlepšou investíciou do imunity zostáva zdravý životný štýl.
Aké sú najčastejšie chyby rodičov, ktorí sa snažia svoje deti ochrániť pred jesennými a zimnými infekciami?
Častou chybou je snaha dieťa úplne izolovať od bežného kontaktu s okolím. Kontakt s deťmi v kolektíve je prirodzenou súčasťou vývoja imunity. Medzi ďalšie časté omyly patrí najmä zbytočné vyžadovanie antibiotík pri vírusových ochoreniach. Nezdravé je aj prílišné prekurovanie miestností, nedostatočné vetranie.
Kedy by malo dieťa s nádchou či kašľom zostať doma a kedy môže ísť do kolektívu?
Dieťa by malo zostať doma, ak má horúčku, výrazne zhoršený celkový stav, ktorý bráni bežnej činnosti dieťaťa, silný kašeľ, vracanie alebo hnačku, je veľmi unavené alebo má problémy s dýchaním. Pediatra treba vyhľadať pri ťažkostiach s dýchaním, vysokej alebo dlhotrvajúcej horúčke, bolestiach ucha, výraznom zhoršení stavu, príznakoch odvodnenia alebo ak sa rodičom stav dieťaťa nezdá.
Akú úlohu má nazálna vakcína proti chrípke u detí?
Nazálna vakcína proti chrípke je veľmi zaujímavou možnosťou očkovania pre deti, pretože sa podáva priamo na sliznicu nosa vo forme spreja. Nebolí. Je určená deťom od 2 rokov. Mimoriadne dôležitá je pre deti s chronickými ochoreniami, ako sú napríklad astma, srdcové ochorenia či neurologické ochorenia. Význam má aj u zdravých detí. Chrípka totiž môže mať závažný priebeh aj u dovtedy zdravého dieťaťa a očkovanie zároveň pomáha obmedziť šírenie vírusu v rodine aj v kolektíve.
Čo by ste odporučili rodičom, ktorí majú pocit, že ich dieťa je „stále choré“?
V prvom rade by som ich upokojil – časté nádchy u malých detí sú vo väčšine prípadov normálnou súčasťou detstva, najmä po nástupe do kolektívu. Dôležité je sledovať celkový obraz. Ak dieťa medzi infekciami prospieva, rastie a ochorenia sú väčšinou bežné vírusové nádchy, zvyčajne nejde o poruchu imunity. Ak sa však objavia opakované závažné bakteriálne infekcie, je potrebné podrobnejšie vyšetrenie. Rodičia by sa nemali báť tieto obavy prebrať so svojím pediatrom – práve on vie posúdiť, či ide o prirodzený vývoj imunity alebo je potrebné pátrať po inom dôvode.
Ako vysvetľujete rozdiel medzi bežnou sezónnou chorobnosťou a skutočne oslabenou imunitou?
Bežná sezónna chorobnosť znamená, že človek niekoľkokrát do roka prekoná vírusové ochorenie, z ktorého sa bez problémov zotaví. To je prirodzené – najmä na jeseň a v zime, keď sa vírusy ľahšie šíria. O skutočnej poruche imunity hovoríme vtedy, keď sú infekcie časté, ťažké, dlho sa liečia alebo sa opakovane vracajú či vyžadujú hospitalizáciu.
Aké príznaky by mali byť varovným signálom, že je vhodné imunologické vyšetrenie?
Dôvod na konzultáciu s lekárom - imunoalergológom vyžadujú závažné a opakované infekcie ako sú zápaly pľúc, bakteriálne zápaly dutín alebo stredného ucha, infekcie, ktoré zle reagujú na antibiotiká alebo si opakovane vyžadujú hospitalizáciu, nezvyčajné infekcie, zlé hojenie rán na koži a slizniciach, nevysvetliteľné chudnutie alebo dlhodobá únava spojená s opakovanými infekciami.
Je možné imunitný systém „prestimulovať“? Môže byť dlhodobé užívanie imunostimulačných prípravkov nevhodné?
Imunitný systém nie je sval, ktorý čím viac stimulujeme, tým bude silnejší. Funguje na princípe jemnej rovnováhy – niekedy potrebuje aktiváciu, inokedy naopak tlmenie. Príliš aktívny imunitný systém môže začať napádať sám seba - vtedy hovoríme o autoimunitných ochoreniach. Aj tu teda platí - zdravá stredná cesta. Imunitu treba podporovať najmä po závažných, dlhšie trvajúcich ochoreniach. Treba sa riadiť odporučeniami na etiketách nielen o dávke, ale aj o dĺžke podávania. Najlepším spôsobom podpory imunity zostáva zdravý životný štýl a očkovanie.
Čo hovoria odborné poznatky o kolostre, probiotikách či rastlinných extraktoch na podporu imunity?
V prvom rade si treba uvedomiť, že sú to prípravky na prevenciu chorôb či dopĺňajúce samotnú liečbu. U všetkých platí, že sa treba zamerať na čistotu a kvalitu prípravkov, dodržiavať predpísanú dĺžku, napríklad dlhodobé užívanie echinacey je nevhodné. Čo užívať pri ktorom pacientovi vám pomôže aj odborná rada vášho obvodného lekára. Určite okrem horeuvedených prípravkov chcem upozorniť aj na prípravky z koreňa pelargónie či najnovšie postbiotiká na podporu vírusovej imunity.
Ako sa pozeráte na preventívne užívanie vysokých dávok vitamínu C?
Ak sa pozrieme na odporúčanú dennú dávku vitamínu C, nájdeme odpoveď na vašu otázku. Denná dávka vitamínu C je u dospelých približne 100 mg. Platí, že pestrá strava obsahuje dostatok vitamínu C. Určite odporúčam konzumovať sezónne čerstvé ovocie a zeleninu z našich záhrad, nezabúdať na kyslú kapustu, šípky. Pri chorobách môžeme zvýšiť konzumáciu potravín s obsahom vitamínu C. Ak siahneme po doplnkoch s vitamínom C, je dobré užívať tie, ktoré sa vylučujú do organizmu postupne. Telo si pri vysokých dávkach z vitamínu zoberie len časť a ostatné vylučuje von.
Vitamín D býva najmä na jeseň a v zime často spomínaný v súvislosti s imunitou. Kto by ho mal užívať a kedy má význam kontrolovať jeho hladinu?
Vitamín D správne aktivuje náš imunitný systém, znižuje početnosť a závažnosť ochorení horných dýchacích ciest, pomáha pri vstrebávaní vápnika z čriev. Človek získava vitamín D cez UVB žiarenie zo slnka. Na Slovensku však slnečné lúče UVB žiarenie od septembra do februára neobsahujú. Preto je veľmi dôležité vitamín D získavať zo stravy alebo vo forme výživových doplnkov. Na zistenie hladiny vitamínu D existujú v lekárňach domáce rýchlotesty. Nezabúdajme, že vitamín D patrí medzi vitamíny rozpustné v tukoch, a preto ho treba užívať s jedlom. Najväčší dôraz na jeho užívanie by mali klásť najmä ľudia po menopauze, ľudia s ochoreniami čriev a obličiek.
Ktoré mýty o „posilňovaní imunity“ sa vo vašej praxi objavujú najčastejšie?
Asi najčastejšie sa stretávam s predstavou, že športová aktivita všeobecne nemôže nikomu uškodiť a je pre každého prospešná. To je pravda, ak máme primeranú aktivitu a dostatok času na regeneráciu a kvalitný spánok. V praxi neraz vidím, aké ťažké sú následky po vyčerpaní organizmu neprimeranou fyzickou činnosťou.
5 najdôležitejších rád pred jesennou a zimnou sezónou
- Doprajte si dostatok spánku. Choďte spávať približne v rovnaký čas a vstávajte taktiež približne v rovnaký čas. Nezaspávajte s mobilom v ruke ani so zapnutou televíziou.
- Hýbte sa každý deň a choďte von.
- Jedzte pestro. Ovocie, zelenina, bielkoviny a celozrnné potraviny urobia pre imunitu viac než väčšina doplnkov.
- Nezabúdajte na očkovanie, napríklad na jeseň proti chrípke. Očkovanie je najväčší vynález imunológie, ktorý zachránil milióny ľudí.
- Zostaňte doma, keď ste chorí. Chránite tým seba aj svoje okolie a dávate organizmu priestor na zotavenie.
