Po dlhšej dobe ste hrali v základe. Zdravo vás to vyhecovalo ku gólu?
Som rád, že som dostal dôveru trénera od začiatku zápasu a snažil som sa to splatiť. Myslím, že sa mi to podarilo a tešíme sa z výhry. Vieme o kombinačnej sile Trenčína, museli sme použiť odlišné zbrane ako na ostatných súperov. Trocha viac sme išli do rýchlych brejkov, kde majú slabiny, a tak sme aj strelili prvý gól po rýchlej akcii.
Dlho ste sa strelecky trápili, je to psychicky tá najlepšia vzpruha?
Dlho nie, lebo som strelil gól v reprezentácii proti Lichtenštajnsku minulý týždeň. V lige mi to padlo naposledy v poslednom kole minulej sezóny. Toto bol môj prvý gól v aktuálnom ročníku a mám z neho obrovskú radosť. Dosť som počúval od kamarátov či rodiny, že kedy už ten prvý gól strelím. Snažil som sa v hlave blokovať podobné myšlienky a sústrediť sa na hru, lebo góly prídu prirodzene. Ak by som to chcel tlačiť, tak by to mohlo mať opačný efekt. Treba pokračovať v tvrdej práci a úspechy sa dostavia.
Po strelenom góle ste ruky zdvihli nahor a pokľakli ste. Komu ste adresovali toto gesto?
Pánu Bohu. Som veriaci človek, za čo sa nehanbím. Po mojom góle to mohol každý vidieť, som za to rád. Snažím sa pravidelne chodiť aj do kostola, no nie som v tom iba sám. Chodí aj Patrik Iľko či Miroslav Gono.
Kabína sa po výhre otriasala v základoch, kto si najviac vykričal hlasivky?
Klasika, kričal Kubo Paur a pustili sme si naše pesničky. Po výhre to v kabíne žije na poriadok, o tom to je. Každú výhru radi takto oslávime.
