Folklórny súbor Stavbár funguje na UNIZA ako študentská organizácia. Znamená to, že členovia súboru sú iba študenti?
Z viac ako 50-členného kolektívu tvoria väčšiu polovicu študenti univerzity, ale máme aj stredoškolákov a pracujúcich ľudí. Väčšina z nich si prešla detským súborom, teraz študujú a pokračujú ďalej, už ako dospelí.
Horná veková hranica nie je obmedzená. Pokiaľ človek vládze a má chuť venovať sa folklóru, môže byť súčasťou súboru. Súbor je rozdelený do viacerých vekových kategórií. Máme skupinu detí od 5 – 6 do 10 rokov a stredný súbor od 10 do 15 rokov. Okolo tých 14 – 15 rokov už tieto dievčatá a chlapci plynule prechádzajú do veľkého súboru.
Tí najstarší študenti – vysokoškoláci sú aj „cezpoľní“?
Áno. Výhodou je, že UNIZA má niekoľko tisíc študentov z celého Slovenska. Máme tu veľa členov z Horehronia, či z východného Slovenska ale aj z Oravy. Títo študenti buď tancovali, spievali, alebo hrali na hudobný nástroj aj tam, odkiaľ pochádzajú.
Ako potom riešite fluktuáciu? Predsa len viete, že ten človek k vám do súboru príde iba na 5 rokov.
Aj preto máme detskú základňu a snažíme sa priebežne dopĺňať stav folkloristami z detských súborov, prípadne aj z iných kolektívov. Robíme nábory vždy na jeseň.
Študent UNIZA tu strávi zhruba päť rokov. Čiže stihne minimálne jedno výročie, keďže výročný program robíme každých päť rokov. Ale máme veľa aj takých ľudí, ktorí doštudovali a v Žiline ostali kvôli práci, vzťahom či manželstvu. Ale, samozrejme, ono sa to obmieňa, je to taký nekonečný kolobeh.
Vďaka folkloristom z iných miest teda máte asi aj bohatší repertoár.
Áno, spracovávame tance, ktoré sú blízke nielen Žiline a okoliu, ale v našom repertoári máme choreografie aj z Horehronia, Oravy, Kysúc, či Dolného Zemplína. Snažíme sa program skladať tak, aby bol pre diváka pestrý a zaujímavý, keďže vystupujeme v rôznych mestách na Slovensku, ale aj mimo neho. Obohatením sú určite aj naši muzikanti z Oravy, či primáš z Košíc, ktorému je východ síce najbližší, no nemá problém zahrať čokoľvek. Výhodou je, že každý tanečník, spevák či hudobník, ktorý do súboru prichádza, prináša niečo nové zo svojho regiónu, no zároveň si aj od nás odnáša skúsenosti späť domov.
Ako vyzerá rok vo FS Stavbár?
Začiatok roka, teda január a február, je vo FS Stavbár najmä tréningovým obdobím. V tomto čase pripravujeme nové choreografie, dopĺňame nových členov do zostáv a venujeme sa aj tvorbe či úprave krojov. Zároveň riešime aj financovanie, keďže ide o pomerne náročnú a nákladnú činnosť. Postupne sa pridávajú aj prvé vystúpenia, napríklad na plesoch alebo firemných podujatiach.
Celý úvod roka je vlastne prípravou na letnú sezónu, ktorá je pre nás najsilnejšia. Od mája až do konca septembra nás čaká najintenzívnejšie obdobie, vystúpenia na Slovensku aj zahraničné zájazdy. Na jeseň sa potom sústreďujeme skôr na univerzitné a firemné akcie. V podstate ide o celoročnú aktivitu, počas ktorej absolvujeme približne 30 až 50 vystúpení.
Váš folklórny súbor tvorí viacero zložiek. Každá z nich má svojich vedúcich?
Každá zložka má svoju vedúcu. U najmenších detí je to Zuzka Pulkertová s Terezkou Šajgalíkovou. Stredný súbor vedie Danka Šedová, Ivka Klačková a Marko Fondati. U nás, čo sa týka tanečnej zložky, sú vedúci Peťo Arendáč a Anička Keblúšková. Vedúci hudobnej zložky je Viktor Tešlár a speváckej zložky Mánička Voľanská. Tréningy mávame spoločné, no aj samostatné. Keď sa robí spoločná zhrávka, ako pred posledným vystúpením v Dome odborov, tak sme tam všetci. Krojom sa venujú Mánička Voľanská s Ľubkou Čerňanovou, ktoré dohliadajú na to, aby sa každý člen súboru o ne príkladne staral, pretože niektoré majú 40 - 50 rokov, stále držia a stále sa v nich tancuje.
Spomínané predstavenie Vedno v hre i tanci bolo pripravené pri nejakej špeciálnej príležitosti?
Myšlienka prepojiť Detský folklórny súbor Stavbárik s Folklórnym súborom Stavbár vznikala postupne a bola v mojej hlave dlhší čas. Nešlo teda o projekt viazaný na konkrétne výročie či špeciálnu príležitosť, ale skôr o prirodzenú potrebu prepojiť jednotlivé zložky súboru.
Dospelý súbor reprezentuje najmä Univerzitu, zatiaľ čo detský súbor má menej vystúpení, a preto bolo cieľom vytvoriť spoločný priestor, kde sa všetky vekové kategórie môžu stretnúť a navzájom obohatiť. Projekt tak umožnil predstaviť sa nielen rodičom a komunite univerzity, ale aj širšej verejnosti.
Zároveň mali deti možnosť nahliadnuť do zákulisia práce dospelého súboru, zažiť spoločné nácviky a pochopiť, že za výsledným vystúpením stojí veľká dávka práce a disciplíny, ktorá sa však v konečnom dôsledku vypláca.
FS Stavbár pomerne často vystupuje v zahraničí. Ako sa slovenský folklórny súbor z UNIZA dostane napríklad do Indie?
CIOFF Slovensko sme členmi už dlhší čas, čo nám otvára dvere na množstvo medzinárodných folklórnych festivalov. Často to funguje tak, že počas vystúpení v zahraničí nadviažeme kontakty a priateľstvá so súbormi z rôznych krajín, ktoré nás neskôr pozvú na svoje podujatia. Rovnako aktívne oslovujeme festivaly a organizácie zastrešujúce folklórne podujatia naprieč Európou, či mimo nej, a tak sa môžeme dostať aj na miesta, ako je napríklad India.
Koľko času zvyčajne strávite na zahraničnom festivale?
Zahraničné festivaly zvyčajne trvajú približne 6 až 8 dní. Keď cestujeme do vzdialenejších krajín, snažíme sa využiť príležitosť naplno, prísť o niečo skôr, pripraviť si program a spoznať miestnu kultúru či zaujímavé miesta. Napríklad počas pobytu v Španielsku minulý rok sme navštívili okolie Seville a postupne sme si pozreli aj mesto Málaga, Córdoba či Cádiz.
Veľa závisí aj od spôsobu dopravy, či cestujeme lietadlom alebo autobusom. Napríklad pred tromi rokmi sme boli vo Fínsku, kam nám cesta autobusom trvala približne deň a pol, rovnako aj naspäť, pričom samotný festival trval sedem dní.
Pripravujete vždy nový program na konkrétne podujatie?
Program zvyčajne nepripravujeme úplne nanovo pre každé podujatie. Organizátori nám vopred posielajú propozície, v ktorých je uvedený počet účinkujúcich, počet vystúpení aj dĺžka jednotlivých blokov. Na základe toho následne vyberáme a skladáme choreografie z nášho existujúceho repertoáru.
Len zriedkavo ide o jeden ucelený program v našej réžii, pretože na festivaloch sa spravidla predstavuje viacero folklórnych súborov z rôznych krajín. Celý program tak môže trvať približne hodinu a pol, pričom každý súbor má vyhradený priestor napríklad na 20-minútové vystúpenie a počas večera sa predstaví šesť až sedem súborov.
Spomínate si na nejaký kultúrny šok, ktorý ste ako súbor buď spôsobili alebo zažili zahraničí?
Silným zážitkom pre nás bola napríklad India, ktorá bola kultúrne veľmi odlišná a zaujímavá. Asi najvýraznejšie však spomíname na Mexiko v roku 2011. Počas sedemnástich dní sme absolvovali približne devätnásť vystúpení a precestovali okolo 10 000 kilometrov naprieč krajinou. Vystupovali sme prakticky aj v oblastiach pri pralese, kde panovala stopercentná vlhkosť, ale zároveň to bola obrovská skúsenosť. Hrali sme na výstaviskách, v mestách aj v nádherných divadlách.
Veľmi silný dojem v nás zanechalo aj Peru, ktoré je pre mnohých Slovákov stále pomerne nepoznanou destináciou. Očarila nás príroda aj srdečnosť miestnych ľudí. Každá krajina je niečím špecifická. Napríklad v Južnej Kórei sme zažili úplne inú mentalitu a spôsob fungovania spoločnosti.
Práve v tom vidíme veľkú výhodu slovenského folklóru. Pre zahraničné publikum je atraktívny svojou pestrosťou, či už hudobne, tanečne alebo vizuálne. Kým niektoré zahraničné súbory počas dvadsaťminútového vystúpenia predvedú jeden typ tanca, my dokážeme v rovnakom čase vystriedať viacero choreografií aj krojov. Dynamicky prechádzame z jedného regiónu do druhého a počas vystúpenia sa niekoľkokrát prezliekame.
Do zahraničia vždy chodia aj vaši hudobníci?
Áno, na zahraničné zájazdy cestujeme vždy ako kompletný súbor, teda tanečná, hudobná aj spevácka zložka spolu. Keďže máme vlastnú hudbu aj spevákov, všetky vystúpenia realizujeme naživo.
Na niektorých festivaloch sa možno stretnúť aj so súbormi, ktoré vystupujú na playback, no my si zakladáme na autentickej živej hudbe. Aj vďaka tomu bývajú naše vystúpenia pre zahraničné publikum často výnimočné. Domácich neraz zaujmú tradičné hudobné nástroje, ktoré mnohí z nich vidia alebo počujú prvýkrát v živote.
FS Stavbár sa zúčastňuje aj súťažných prehliadok na Slovensku ako Akademický Zvolen, Akademická Nitra... Čo si odtiaľ odnášate?
Akademický Zvolen, Akademická Nitra, Vidiečanova Habovka či Šaffova ostroha patria medzi podujatia, na ktorých sa snažíme pravidelne zúčastňovať, keď nám to časové možnosti dovolia. Najväčšou odmenou a úspechom je pre nás vždy potlesk a pozitívna reakcia divákov.
Tieto podujatia nie sú len o súťažení. Dôležitým rozmerom je aj stretávanie folkloristov z rôznych súborov, vzájomné priateľstvá a zdieľanie skúseností. Napríklad Akademická Nitra a Zvolen sú v tomto výnimočné, niekoľko dní spolu trénujeme, skúšame, vystupujeme, ale aj trávime čas mimo javiska. Často sa tam stretávame aj s mladými ľuďmi, ktorí plánujú študovať v Žiline. Vďaka tomu môžu vidieť, ako funguje náš súbor, a čo všetko folklór prináša, nielen zábavu a zážitky, ale aj veľa práce, disciplíny a spoločného úsilia.
Ako dlho ste v súbore vy?
V súbore pôsobím už naozaj veľmi dlho. Začínal som ako šesťročný medzi najmladšími členmi, takže som si postupne prešiel všetkými etapami fungovania súboru. Podobnú cestu absolvovalo viacero ľudí, napríklad aj Marianka Barbořáková, ktorá dnes pôsobí ako riaditeľka súboru.
Približne pred siedmimi až ôsmimi rokmi som ukončil aktívne tancovanie a prenechal priestor mladším generáciám, no naďalej sa venujem organizačnej činnosti. Celkovo je folklór súčasťou môjho života už približne 35 až 37 rokov. Ešte počas vojenskej služby som tancoval v súbore Jánošík. Aj preto sa často hovorí, že folklór je diagnóza.
Keď človek pri folklóre strávi toľké roky, stane sa prirodzenou súčasťou jeho života. Všetci v súbore fungujeme dobrovoľne, bez nároku na finančnú odmenu. Robíme to preto, že nás folklór napĺňa, baví a záleží nám na tom, aby súbor pokračoval, rozvíjal sa a napredoval.
Kedy a kde vás budú môcť Žilinčania znova vidieť?
Najbližšie budú môcť Žilinčania vidieť FS Stavbár 29. mája o 15.00 na Mariánskom námestí v rámci Staromestských slávností. Diváci sa môžu tešiť na program zložený z tancov zo Zuberca, Zámutova a Turzovky, takže spolu so súborom symbolicky precestujú viaceré regióny Slovenska.
A už ďalší týždeň 6. júna o 19.30 budeme opäť vystupovať v Budatínskom parku počas Folklórneho festivalu Ozveny Karpát.
Všetky aktuálne informácie o našich vystúpeniach a podujatiach počas sezóny môžu diváci sledovať aj na sociálnych sieťach.
