V JEDNEJ SEZÓNE STRELIL 55 GÓLOV
Žilinský rodák sa najskôr venoval atletike, s ľadovým hokejom začal „až“ ako trinásťročný a cez mládežnícke kategórie prešiel až k seniorom. V zostave „áčka“ ZVL Žilina sa premiérovo objavil v sezóne 1970/1971 v zápase v Banskej Bystrici a žlto-zelený dres zmenil počas dlhoročnej kariéry iba raz. V sezóne 1975/1976 si totiž odkrútil základnú vojenskú službu v ASVŠ Dukla Trenčín. Funkcionári Dukly mali o strelecky disponovaného útočníka dlhodobý záujem, ale ten sa z rodinných dôvodov rozhodol vrátiť do Žiliny. Počas trinástich sezón v 1. SNHL sa v „päťke“ najčastejšie objavoval s Ladislavom Machynom, Vladimírom Koržom, Štefanom Mackom, Jozefom Gambošom a niekoľkokrát si zahral aj so svojim mladším bratom Stanislavom. Dlhodobo patril, nielen medzi najlepších žilinských strelcov, ale aj kanoniersku špičku celej ligy. V sezóne 1974/1975 sa stal kráľom strelcov 1. SNHL, keď kontá brankárov zaťažil v 44 zápasoch neuveriteľnými 55 gólmi, čo je doteraz neprekonaný rekord tejto súťaže. (V roku 2016 bol dokonca zapísaný do Knihy slovenských rekordov).
HOKEJOM ŽIJE CELÁ RODINA
Za povšimnutie stojí, že v roku 1969 nastúpil vo Viedni proti domácemu mužstvu WEV vo farbách slovenskej dorasteneckej reprezentácie a v roku 1975 bol členom víťazného Výberu slovenských technických vysokých škôl na Československej univerziáde, ktorá sa konala práve v Žiline. Na svojom žilinskom drese číslo 15 nosil niekoľko sezón kapitánske „céčko“. Po skončení aktívnej hráčskej kariéry pôsobil v klube ako tréner mládeže a pravidelne sa na ľade objavoval aj v drese Old boys Žilina. Kanonierske schopnosti podedil aj jeho syn Róbert, ktorý je okrem iného dvojnásobným majstrom sveta v hokejbale a v „dedových“ hokejových šľapajach pokračujú aj vnuci Róbert Daniel a Damián. V mene rodiny, priateľov, známych, spoluhráčov, hokejových činovníkov i fanúšikov želáme oslávencovi veľa zdravia, šťastia a rodinnej pohody.
