Bol Žilinský miešaný zbor prvýkrát účastníkmi Kalamata International Choir Competition & Festival?
Odkedy dirigujem Žilinský miešaný zbor /od roku 1989/, sme boli viackrát na rôznych súťažiach, na ktorých sme väčšinou obstáli veľmi dobre.
Žilinský miešaný zbor bol v Grécku už pred piatimi rokmi (v meste Paralia), vtedy súťaž však organizovala iná agentúra. Tento rok v Kalamate organizovala festival, súťaž agentúra Interkultur, ktorá zastrešuje veľké svetové olympiády zborového spevu, a tak máte záruku, že všetko bude fungovať na sto percent. Bola to naša prvá skúsenosť s touto agentúrou.
Je vidieť, že ide o profesionálnych zamestnancov a hoci spolupracujú s miestnymi, hlavný organizačný tím je stály a cestuje po celom svete. Prekvapilo ma, koľko zborov sa v Grécku zišlo, nečakal som až také bohaté zastúpenie. Bolo tam 39 zborov zo 16 krajín. Podujatie bolo naozaj veľkolepé, čo sa ukázalo aj na záverečnom ceremoniáli a vyhodnotení.
Žilinský miešaný zbor súťažil v dvoch kategóriách: v kategórii miešaných zborov a v kategórii sakrálnej hudby – tá je pre mňa aj pre spevákov vždy mimoriadne zaujímavá, pretože sa spieva v krásnych chrámoch. Rovnako to bolo aj v Kalamate – spievali sme v prekrásnom gréckokatolíckom kostole s úžasnou akustikou. Pre spevákov je to motivácia a zároveň odmena za ich drinu.
Samozrejme, účasť na takomto festivale je pre nás finančne náročná, keďže zbor si hradí všetko sám. Tento rok nám však poskytol príspevok Fond na podporu umenia, z čoho sa veľmi teším, a myslím si, že sme úspešne reprezentovali Slovensko a Žilinu.
Ako zostavujete repertoár, keď sa pripravujete na takúto súťaž?
Každá súťaž má svoje podmienky. Je stanovená časová minutáž a presné pravidlá pre štruktúru skladieb (ktoré typy skladieb sú povolené a ktoré nie). Mám už určité skúsenosti, a tak vyberám repertoár, ktorý by mohol zabodovať a získať si odbornú porotu, ale aj publikum.
Ďalším veľmi dôležitým faktorom je pre mňa to, že súťaž slúži ako prostriedok motivácie pre spevákov. Myslím si, že to je v každom človeku prirodzene zakódované – keď hráte spoločenskú hru alebo bežíte 100 metrov, chcete vyhrať alebo aspoň čo najlepšie obstáť. Rovnako je to aj na súťaži. Je to vlastnosť, ktorú títo ľudia majú a to posúva celé teleso umelecky a výkonnostne dopredu.
Veľmi ma teší, že sa speváci Žilinského miešaného zboru dokázali zmobilizovať a za mesiac a pol odviedli obrovský kus práce, ktorá sa nestratila. Výsledok na súťaži – či zbor získa zlato alebo striebro – síce nie je nezaujímavý, ale tým, že sa tomu venujem dlho, to pre mňa už nie je to najpodstatnejšie.
Podstatné pre mňa je, aby sa utužil kolektív zboru, aby speváci chceli ďalej spievať a spievali dobre, a aby sa to odzrkadlilo na koncertoch. Súťaž bola výborná vec – ľudia museli poctivo cvičiť a naučiť sa všetko spamäti, čo si vyžadovalo značné úsilie.
S čím sa ako dirigent musíte najviac popasovať, keď idete koncertovať do nových priestorov? Musíte napríklad zmeniť rozostavenie zboru kvôli akustike?
Na agentúre Interkultur veľmi pozitívne hodnotím to, že v každej sále, kde sme vystupovali, sme mali zabezpečenú akustickú skúšku. Trvala síce len 10 minút, ale bol to čas na to, aby sa speváci zoznámili s priestorom a jeho akustikou.
Dirigent si preto musí presne pripraviť, na čo chce takúto skúšku zamerať. Speváci sa musia správne postaviť, pretože každé pódium je iné – niektoré je široké, niektoré má stupňovanie, iné nie. Práve na to slúži akustická skúška. Musím však povedať, že v Žilinskom miešanom zbore spievajú už skúsení speváci, ktorí vedeli, čo ich čaká a ja ich tiež vždy vopred pripravím na to, čo chcem na skúške prejsť.
Ako hodnotíte úroveň ostatných speváckych zborov a ako by ste ju porovnali s tou vašou?
Zborový spev a hudba všeobecne sa posudzujú veľmi ťažko. Nie je to šport, kde vyhráte tým, že zabehnete najlepší čas, alebo hodíte najviac metrov, prípadne strelíte viac gólov ako súper. Samozrejme, existujú objektívne kritériá, ako sú intonácia či rytmus. No umenie a hudba sú vzácne práve svojou rôznorodosťou – každý môže interpretačne poňat Mozarta, Verdiho či Monteverdiho inak.
Hodnotenie je preto do značnej miery subjektívne. Pre mňa je však najdôležitejšie to, aký pocit z toho majú samotní speváci. Najviac ma potešilo, keď za nami po vystúpení v gréckokatolíckom kostole chodili bežní ľudia a gratulovali nám s tým, že to bolo excelentné a že sme boli najlepší. To sú momenty, ktoré človeka potešia a potvrdia mu, že robí svoju prácu dobre.
Podstatou umeleckého výkonu nie je hľadať drobné chybičky. Hlavným cieľom hudby je, aby človek odchádzal z koncertu s hlbokým estetickým zážitkom, ktorý v ňom zarezonuje. A tieto súťaže sú skvelým spôsobom, ako zbor posúvať vpred. Verím, že aj pre spevákov to bol obrovský zážitok, keďže každý zo seba vydal maximum.
Pochvaly od divákov po koncerte sú určite veľmi motivačné. Vyzdvihli by ste ešte nejaké ďalšie pekné momenty z festivalu?
Musím veľmi pochváliť disciplínu zboru. Na tomto podujatí sme mali pomerne veľa mladých ľudí – študentov či absolventov konzervatória. Veľmi sa mi páčil ich prístup a disciplína. Keď som povedal, že ideme cvičiť, nikto neprotestoval. Všetci chápali, že máme stále čo zdokonaľovať.
Najväčším zážitkom pre mňa bolo práve to obrovské nasadenie ľudí. Niekedy ma zamrzí, keď si niekto myslí, že zbor si ide len tak „výletovať“. No my sme tam neustále v plnom nasadení a pracujeme. Nie je to jednoduché, no o to viac si vážim ľudí, ktorí sú ochotní takto tvrdo „makať“. Sme amatérsky zbor, čo znamená, že speváci z toho nemajú finančný zisk, a aj časť nákladov takejto cesty si musia hradiť sami.
Aká atmosféra panovala pri vyhlasovaní výsledkov v jednotlivých kategóriách? Prežívali ste trému a napätie, alebo ste tajne očakávali ocenenia – zlaté a strieborné pásmo?
Očakávať sa to nedá nikdy. Faktom je, že človek pri tom vždy prežíva určité chvenie a trému. Hoci v poslednom čase chodím na súťaže tohto typu často a snažím sa to eliminovať, a, je to úžasný pocit zadosťučinenia, keď vyhlásia vaše meno a meno zboru spolu s vysokým bodovým hodnotením.
Pravdaže, niekedy príde aj sklamanie, ak výsledok nie je podľa predstáv. Vďaka svojim skúsenostiam sa však spevákom vždy snažím vysvetliť, prečo to dopadlo tak. Hudba skrátka nie je šport. Stačí malé zaváhanie a porotca strhne body za objektívnu chybu. Pre mňa však tieto veci nie sú prvoradé.
Hneď po vyhodnotení som spevákom povedal, že na súťaž som už zabudol a teraz ma zaujímajú ďalšie koncerty. Bola to skvelá skúsenosť, ale treba sa pozerať dopredu…..
Aktuálne máte za sebou aj festival Voce Magna, ktorého ste organizátorom. Na čo sa zbor ďalej pripravuje?
Budeme mať poslucháčmi veľmi obľúbené vianočné koncerty v Dome umenia Fatra spolu so Štátnym komorným orchestrom, kde som veľmi rád, že koncerty bude dirigovať môj syn Adam.
Žilinský miešaný zbor by sa veľmi rád zúčastnil na Svetovej olympiáde, ktorá sa organizuje budúci rok. Bude sa konať práve v rakúskom Linzi, keďže sa organizátori rozhodli pri príležitosti výročia vrátiť tam, kde sa to celé začalo. To je pre slovenské zbory obrovská výhoda, pretože je to blízko. Minulé ročníky boli rôzne po svete, napr: na Novom Zélande, predtým v Juhoafrickej republike a ešte predtým v Číne. Hry naozaj putujú po celom svete, no keďže sú teraz v Európe, viem, že sa na ne chystá množstvo slovenských zborov.
Pre ilustráciu, aby čitatelia mali predstavu o takomto podujatí: keď som bol so Speváckym zborom slovenských učiteľov na Svetovej olympiáde v Rige v roku 2014, zišlo sa tam 27-tisíc spevákov, 460 speváckych zborov zo 73 krajín sveta . Otvárací ceremoniál sa konal na štadióne, kde sa hráva KHL, a v spojenom zbore tam spievalo 550 spevákov a veľký orchester. Zažil som neopísateľnú atmosféru olympijských ceremoniálov – vlajky, obrovský kultúrny program, profesionálna organizácia vo veľkých športových halách. Chcem, aby tento zážitok spoznali aj speváci zo Žilinského miešaného zboru.
Patrí spev k vašim záľubám a myslíte si, že vám to ladí? Poďte spievať so Žilinským miešaným zborom! Každý záujemca prejde konkurzom vo forme hlasovej skúšky, ktorá pozostáva z jednoduchého preskúšania dirigentom.
Šancu má každý, malú výhodu získate, ak poznáte noty alebo máte predchádzajúce skúsenosti so zborovým spevom. Samozrejme, mala by vás baviť aj klasická zborová hudba.
Prihlásiť sa môžete cez formulár, ktorý nájdete na webe zilinachoir.eu, telefonicky na číslach uvedených na stránke alebo sa príďte rovno ukázať - každý pracovný pondelok o 18:00 na mestskom úrade. Cvičíme v zasadačke MU.
