Milan Laluha sa narodil 11. novembra 1930. Vyrastal u starých rodičov a tety v Dolnej Mičinej na strednom Slovensku, kde sa už v ranom detstve prejavil jeho kresliarsky a maliarsky talent. Jeho prvým zdrojom inšpirácie sa stala okolitá krajina. Dedinské prostredie a príroda stredného Slovenska boli najčastejším námetom jeho diel.
Na učiteľskom gymnáziu v Lučenci sa zoznamuje so scénografiou a bábkovým divadlom, pre ktoré maľuje kulisy. V rokoch 1950 - 1955 študuje na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave pod profesorským vedením Petra Matejku, Ľudovíta Fullu, Bedricha Hoffstädtera a Dezidera Millyho. Dôležitým bolo stretnutie s rovesníkmi, budúcimi členmi Skupiny Mikuláša Galandu (Andrej Barčík, Vladimír Kompánek, Milan Paštéka, Anton Čutek, Rudolf Krivoš, Ivan Štubňa a Pavol Tóth). Táto výtvarná skupiny sa formovala koncom 50. rokov 20. storočia a pre jej členov bol veľmi dôležitý odkaz v tvorbe M. A. Bazovského, C. Majerníka, E. Zmetáka, no najmä M. Galandu a Ľ. Fullu. Ich tvorba deklarovala snahu zodpovedajúco zúročiť umenie slovenskej moderny a súčasne vytvárať diela, ktoré korešpondujú s požiadavkami moderného umenia. Prvú výstavu mala skupina v Žiline v roku 1957.
Milan Laluha potom ešte vystavoval v Žiline samostatne alebo na kolektívnych výstavách. Jeho diela sú v mnohých galériách na Slovensku a sú veľmi cenené u zberateľov. Zostalo po ňom dielo v podobe hlbokej stopy vyrytej v dejinách slovenskej výtvarnej kultúry. Zomrel 10. novembra v Bratislave vo veku 82 rokov.
Milan Mazúr,
riaditeľ Považskej galérie umenia v Žiline, snímka archív PGU
