Máte za sebou 10-ročnú lekársku prax v Anglicku. Študovali ste iba v zahraničí alebo aj na Slovensku?
Mám dve klasické univerzitné vzdelania. Prvé som absolvovala v Žiline, ale to nesúviselo so zdravotníctvom. Potom som v roku 2010 odišla do Anglicka, pôvodne len na šesť mesiacov. Povedala som si, že sa naučím angličtinu a vrátim sa. Počas toho polroka som sa však začala stretávať s ľuďmi z lekárskeho prostredia – so sestričkami či zubármi. Neskôr som sa dostala k ľuďom, ktorí pracovali v domovoch dôchodcov, a stále ma to týmto smerom ťahalo. Počas tretieho roka pobytu som sa nakoniec rozhodla ostať v Anglicku a podala som si prihlášku na Bournemouth University.
Tým, že angličtina nebola môj materinský jazyk a bola som viac ako dva roky po škole, musela som absolvovať preduniverzitný ročník a urobiť skúšky z angličtiny a matematiky. Keďže som mala vyštudovanú geodéziu, matematiku som mala „v malíčku“. Na škole v Anglicku som dokonca doučovala spolužiačky, lebo Briti sú v matematike občas slabší. Predtým som ešte pol roka chodila na rôzne certifikované kurzy. Na univerzite som tri roky študovala zdravotníctvo, zamerala som sa na špecializáciu v endoskopii a sedem rokov som potom pracovala ako endoskopická sestra, pričom som si vyskúšala všetky oddelenia.
V endoskopii sa dá nejako špecializovať?
V Anglicku to funguje tak, že majú endoskopické oddelenia, kde sa vyšetrenia robia dvoma otvormi, ale robili sme aj veľmi špecifickú terapiu pankreasu. Tá sa v Európe takmer nerobí. Mali sme jedného špecialistu, ktorý touto metódou zachránil život aj môjmu strýkovi.
Štúdium v Anglicku je nastavené 50 na 50 – dva mesiace v škole, dva mesiace praxujete v nemocnici. Prešla som kardiológiou, onkológiou aj cievnou chirurgiou. Videla som operácie očí, katarakty, aj zavádzanie balónikov do srdca pri pacientoch pred infarktom. Pracovala som na JIS-ke aj na geriatrii... Fascinovala ma ortopédia, ale snažila som sa spoznať čo najviac špecializácií. Po siedmich rokoch na endoskopii v štátnom systéme som začala pracovať v privátnom sektore na živnosť. Niekedy som cestovala do práce aj 4 hodiny, odrobila zmenu a 4 hodiny cestovala domov. Bolo to hektické, ale bola som mladá a slobodná, tak sa to dalo.
Neskôr som pocítila stagnáciu a prešla som na pohotovosť, kde som strávila skoro tri roky. Tam som pochopila, že mi určité veci v systéme nesedia. Keď vidíte 28-ročného chlapca, ktorý musí mať do konca života vývod, pretože prišiel o časť čreva, a uznávaný lekár s 50-ročnou praxou mu povie, že na životnom štýle a strave nezáleží, otvárate oči. Chýba tam niekedy zdravý sedliacky rozum a inštinkt, v ich systéme zdravotníctva sa bijú farmakológia verzus iná cesta liečenia.
Vy ste však študovali ďalej, konkrétne naturopatiu, o ktorej sa u nás až tak veľa nehovorí. Prečo práve tento odbor?
Silu alternatívnej medicíny som si vyskúšala „na vlastnej koži“. Môj manžel bol vážne chorý a my sme sa vydali pri jeho liečbe prírodnou cestou. Našla som kliniku v Londýne, ktorá ho vyliečila bez liekov, na prírodnej báze. Aj na základe tejto skúsenosti som sa rozhodla pre štúdium naturopatie na The College of Naturopathic Medicine (CNM). Štandardne trvá štyri roky, ale ja som si vybrala trojročné, pretože štvrtý rok je bakalársky stupeň. Keďže už dva bakalárske tituly mám, nepotrebovala som to.
Študovali so mnou aj psychológ a psychiater. Nechápali, prečo ich pacienti reagujú na určité zmeny lepšie – napríklad ako detoxy a pôsty upokojujú správanie. Keď som študovala za sestru v Anglicku, v prácach o diabete som nesmela rozoberať patofyziológiu. Raz som kvôli tomu neprešla. Učiteľka mi povedala, že sa máme držať akademických a praktických vecí – ako diagnózu vysvetliť pacientovi a ako sa oňho starať, nie ako sa jeho choroba vyvíja. To bolo pre mňa nelogické.
Pikoška je, že keď v Anglicku vyštudujete za sestru, neviete brať krv ani pichať infúzie. Tam to tak funguje – máte titul, ale nemáte zručnosti. Mali sme síce po skončení štúdia jednodňový kurzy, ale to nemôže nikomu stačiť, aby získal prax. Musela som stráviť veľa času, aby som sa tie praktické veci doučila na súkromných kurzoch alebo od kolegov. Chodila som s flebotomistami (špecialisti na odbery), učila som sa od akútnych tímov. Prax v zahraničí je skrátka iná, než si ľudia myslia.
Išla som cestou od klasickej medicíny v nemocnici až k poznaniu, že sa to dá aj inak. Aby sme si rozumeli – ja nie som proti klasickej medicíne. Západná a prírodná medicína by podľa mňa mali fungovať spolu. Na pohotovosti som videla úžasné veci – ako lekári riešia infarkty, trombózy či sepsy. Keby sa vtedy nenasadili lieky, pacient neprežije. To je tá neskutočne dôležitá stránka medicíny. Ale v tej bežnej, dennej praxi by sa malo viac dbať na prevenciu a prírodné postupy. Problém je, že či jednoduché zdravotné problémy alebo civilizačné ochorenia, všetko sa automaticky rieši liekmi, hoci by sa dalo začať inak.
Dnes už máte svoju prax a preferujete holistický prístup, ktorý človeka chápe komplexne. V čom je vaša práca špecifická?
To, čo robím ja, sa moderne nazýva aj „funkčná medicína“, holistická – telo, duša, myseľ sú celok. Každému svojmu pacientovi hovorím: radšej vás uvidím dvakrát do roka preventívne, než každý týždeň, keď už riešime vážne problémy. Mnohí však očakávajú rýchle výsledky bez dlhodobej spolupráce. Ja ich môžem naviesť a dať im informácie, ale je na nich, ako ich spracujú. Ľudia sa stále spoliehajú na systém a nechcú prevziať zodpovednosť za svoje zdravie. Radšej idú k doktorovi a sťažujú sa. Chcela by som preto robiť aj edukačné semináre, začať možno už u detí.
V dnešnej rýchlej dobe sme v strese, čo ničí vnútorné orgány, stres je obrovský faktor chorôb. Zároveň je doba pohodlná, kedy namiesto toho, aby sme urobili niečo pre svoje telo, radšej sadneme doma na gauč a zapneme televízor. Keď vidím, ako niekto zanedbáva varovné signály tela, je to pre mňa výzva.
Vo svojej praxi využívam aj biorezonanciu. Viem, že mnoho ľudí má už dnes biorezonančné prístroje, ale majú na to len mesačný tréning. To podľa mňa nestačí. Ak nepoznáte anatómiu ľudského tela, neviete, čo sú nefróny v obličkách, čo sú erytrocyty alebo ako funguje prepojenie medzi črevom a mozgom, nemôžete ten systém plnohodnotne ovládať. Takisto človek, ktorý chce byť diagnostikovaný pomocou biorezonancie, na to musí byť vnútorne pripravený a kto neverí účinnosti tejto metódy, nemal by na ňu ani ísť. Psychosomatika a biochémia mozgu sú prepojené. 80 % imunity a nálady vzniká v čreve.
Vnímam dve kategórie pacientov: jedni tomu neveria a chcú len lekára, druhí chcú skúsiť inú cestu bez vedľajších účinkov, pretože im napríklad ich lekár nevedel pomôcť. V Londýne sme počas štúdia naturopatie bežne spolupracovali so všeobecnými lekármi. Oni našu profesiu poznajú a akceptujú. V zahraničí musíme byť registrovaní v profesijných asociáciách (napr. Naturopathic Association), máme svoje registračné čísla a nesieme za pacienta zodpovednosť. Ak by som urobila chybu, prídem o licenciu.
Čo nasleduje po tom, ako pomocou biorezonančného prístroja zachytíte v tele prítomnosť patogénov alebo iných záťaží?
Prístroj nám umožňuje analyzovať telo na úrovni elektromagnetických vĺn a identifikovať miesta, kde dochádza k energetickému oslabeniu, či už vplyvom mikroorganizmov, alebo nahromadených toxínov. Ak zachytíme takúto záťaž, aplikujeme cielenú frekvenčnú terapiu, ktorá má za cieľ harmonizovať bunkovú komunikáciu a podporiť detoxikačné mechanizmy v tkanivách. Súčasťou procesu je vždy aj analýza schopnosti tela metabolizovať živiny, ako sú vitamíny skupiny B či lyzín, a kontrola stavu lymfatického systému.
Naším cieľom nie je len identifikovať izolovaný problém, ale cez princípy celostnej medicíny a biorezonancie vrátiť organizmus do rovnováhy, aby sa vedel s vonkajšími vplyvmi a nahromadeným stresom vysporiadať prirodzenou cestou.
Nasadzujete ľuďom aj vyslovene diéty?
V škole nás učili, že slovo „diéta“ nesmieme používať. Vyvoláva to v ľuďoch psychický blok. Hovoríme o zmene životného štýlu. Našou úlohou je ľudí edukovať, aby pochopili, prečo majú jesť určité potraviny. Ja im vypracujem plán, dám im informácie, ale oni sú ten motor. Myslím si, že zmena by mala prichádzať radšej pomalšie a v malých krokoch, aby ju človek prirodzene prijal a bola účinnejšia. Nie zahltiť pacienta množstvom informácií a demotivovať ho.
Vždy u pacienta začíname stravou a nutričnou vyváženosťou, až potom dopĺňame výživové doplnky. Dnes si ľudia kupujú doplnky hlava-nehlava, ale mnohé obsahujú soli, syntetiku alebo dokonca laktózu, ktorá im môže škodiť, ak majú na ňu intoleranciu. Preto kladiem dôraz na to, že som to tri roky drilovala v škole.
Venujete sa aj Hirudoterapii, čo je liečba s využitím pijavíc lekárskych. Nevnímajú to pacienti ako prežitok? Musí mať človek perfektný zdravotný stav, ak ich chce aplikovať?
Táto metóda sa znova vracia do popredia. Najznámejšia je liečba kŕčových žíl. Málokto však vie, že sa dajú využiť aj pri predoperačných a pooperačných stavoch, pri problémoch s kolenami, kĺbmi či pri tenisovom lakti. Pijavičky čistia krv od parazitov, mikroorganizmov, ťažkých kovov... Keď už v tom máte skúsenosť, dajú sa riešiť aj migrény, štítna žľaza, zapálené dutiny... Možností je množstvo. Liečia sa nimi hemoroidy aj endometrióza. Pijavica sa prisaje, cicia krv a popritom do tela vypúšťa sliny plné bioaktívnych látok. Tie sa dostanú do krvného obehu a krv ich roznesie po celom tele. Dôležité je dodržať správny počet pijavíc podľa váhy a výšky pacienta a absolvovať celý cyklus, čo býva 8 až 12 sedení. Používajú sa napríklad aj na bércové vredy či psoriázu, kde je cieľom prečistiť „špinavú“ krv.
V dvoch prípadoch nie je vhodné pacienta liečiť pomocou pijavičiek – ak má silnú alergiu po uštipnutí hmyzom a takisto ak berie lieky na riedenie krvi.
Máte tu prístroj na plazmovú fúziu. Ako to využívate?
Je to technológia na ošetrenie pokožky. Dokázali sme pomocou nej odstrániť ataky spojené s trojklanným nervom, máme overené, že pomáha aj pri psoriáze. Samozrejme, dôležitý je systém. Ak niekto príde na ošetrenie raz a potom sa ukáže o tri mesiace, výsledky sa robia ťažko. Medzi mnou a pacientom musí byť vzájomná dôvera.
Prax ste si otvorili v malom meste. Bol to strategický výber?
Áno, strategický. Som rodáčka z Kysúc a nevidela som zmysel v tom, aby som sa tlačila do preplneného veľkomesta, kde je už všetko. Tu nič také nie je. Navyše, naturopatia mi dáva flexibilitu – môžem robiť aj online konzultácie. Cez kameru si viem pozrieť jazyk, tvár aj nechty pacienta, čo mi o jeho vnútornom stave povie veľmi veľa.
Dnes je zdravotná turistika bežná – ak ľudia chcú kvalitu, nájdu si nás aj v menšom meste.
