Ako sa táto téma týka našich ľudí na spektre? Dovolím si tvrdiť, že výrazne, už len vnímaním spoločnosti týchto našich zázračných osôbok, často označovaných za škodiace a nebezpečné či nevyspytateľné. No najmä nepoznané, čo vyvoláva prirodzený strach v spoločnosti. Ja pozerám však na dôvody konania týchto ľudí. Keby sme sa vžili do ich celkového prestimulovaného vnímania a vystavovania pre nich nečitateľných situácií, neviem, neviem, ako by sme reagovali my ostatní. Ja by som minimálne žiadala nesúdenie, avšak porozumenie a pochopenie. Empatické nahliadanie na prežívanie v záťažových situáciách, nie hasenie, už keď je neskoro, ale predovšetkým predchádzanie.
Čítam časté názory: Chýba deťom tvrdá výchova? Za našich čias sme nezažívali niečo také... Žiadni psychológovia neboli a vedeli sme sa správať... No je fajn nahliadnuť na situáciu dnešných detí s citom, ako im sprístupňujeme výchovu a čo robíme inak ako naši rodičia, v čom je naša spoločnosť iná ako pred 20 rokmi.
Odhaľujeme špecifické vnímanie človeka v spoločnosti, v médiách, popisujeme jeho správanie, vystavujeme ho skutočnosti, no stále nevieme, ako sa k nemu máme správať a aké prostredie mu vytvárať.
Priatelia, máme sa všetci čo učiť v rámci schopnosti prijatia druhej osoby. Odložiť vlastnú hrdosť a ukrojiť si v rámci náhľadu na seba, ako pomôcť druhému. Nie súdiť, pomáhať.
