Richard Bellan z Lietavskej Lúčky fotografuje pre Žilinský večerník už niekoľko rokov. Cez fotografický objektív pre nás mapuje najmä športové dianie, ale jeho originálne zábery veľmi radi uverejňujeme aj na sociálnych sieťach, kde sa vždy tešia veľkému ohlasu. K fotografovaniu ho priviedla náhoda.
Fotograf samouk
„K svojim 33. narodeninám som dostal svoj prvý fotoaparát. Skúšal som s ním fotografovať bývalých spoluhráčov z futbalu. Neskôr som si našetril na zrkadlovku, pozrel som náučné videá, kúpil si knihy a učil sa sám,“ hovorí o svojich začiatkoch za fotoaparátom Richard Bellan. Najradšej fotografuje šport, svojho psa a prírodu. Jeho putovanie za originálnymi zábermi však sťažuje fakt, že je od istého okamihu pripútaný na invalidnom vozíku. „Z jedného dňa na druhý sa mi zmenil život. Mal som autonehodu. Je ťažké sa presadiť do spoločnosti človeku, ktorý bol doposiaľ zdravý a teraz musí riešiť nástrahy okolia, ako aj nie malé finančné problémy. Snažím sa preto presadiť vo svete práce fotografovaním. Chcel by som sa tým živiť,“ vysvetľuje.
Aj keď fotografuje už niekoľko rokov, k svojmu koníčku pristupuje s pokorou a ako hovorí, stále sa nájde niečo, v čom sa treba zlepšovať. „Snažím sa neprestajne zdokonaľovať v úprave fotografií, stále sa učím niečo nové a skúšam rôzne techniky fotografovania,“ rozpráva. Niet však nad pocit, keď sa mu podarí zachytiť naozaj vydarený moment. Vtedy ho až hreje pri srdci. Sú však zábery, ktoré si vyžadujú veľkú dávku trpezlivosti, ale výsledok potom stojí za to.
„Pokúšal som sa fotografovať pohyb hviezd na nočnej oblohe. Zachytiť rotujúce hviezdy okolo Polárky nad Lietavským hradom, čo mi vydali aj v kalendári spoločnosti Canon (svetový líder v digitálnej fotografii, pozn. redakcie). Urobil som 250 záberov a poskladal som ich do jednej fotografie v počítači. Snímal som to štyri hodiny a potom ešte práca so skladaním fotiek. To mi dalo zabrať,“ spomína.
Fotiť, fotiť, fotiť
Svoju budúcnosť vidí Richard práve vo fotografovaní. „Je zložité spojiť fotografovanie a môj zdravotný stav, ktorý sprevádzajú bolesti. Nie vždy je terén prispôsobený na invalidný vozík alebo sa objavia schody, preto potrebujem pomoc osobnej asistentky. Potrebujem nosiť potrebnú techniku na fotografovanie. Túžim byť súčasťou spoločnosti, plniť si túžby, sny, robiť prácu, čo ma baví, jazdiť do prírody a fotografovať,“ úprimne sa vyznáva.
Prelom rokov je pre mnohých ľudí obdobím, kedy rekapitulujú svoj doterajší život a robia si plány do budúcnosti. Richard Bellan v tom má jasno. „Moje plány do nového roka sú: len sa zdokonaľovať a získať ďalšie pracovné príležitosti vo fotografovaní,“ prezradil.
