Jednou z najviac podceňovaných hrozieb je geolokácia. A nemám teraz na mysli iba GPS údaje uložené vo fotografii. Tie sa síce často pri nahrávaní odstránia, ale problém tým zďaleka nekončí.
Skutočná geolokácia sa dnes robí inak. Stačí jediná fotografia a vďaka OSINT-u (Open Source Intelligence), teda využívaniu verejne dostupných informácií, možno krok po kroku identifikovať miesto, kde bola fotografia vytvorená. Miestna znalosť pritom vôbec nie je potrebná.
Pozrite sa na pozadie fotografie. Je tam zastávka MHD? Špecifická fasáda budovy? Detské ihrisko? Kostolná veža? Reklamný pútač? Nezvyčajná lavička? Dopravná značka? Názov prevádzky? Charakteristický plot? Tvar bytového domu? Stromoradie? Každý jeden detail môže byť dielikom skladačky.
Moderné technológie, satelitné snímky, mapové podklady, fotografie z verejných zdrojov či umelá inteligencia dokážu tieto informácie spojiť prekvapivo rýchlo. To, čo laik považuje za obyčajné pozadie, môže byť pre človeka so skúsenosťami v OSINT-e jednoznačným orientačným bodom kde cieľový subjekt hľadať.
A teraz si predstavte, že rodič pravidelne, na dlhšej časovej osi zverejňuje fotografie dieťaťa z rovnakého ihriska, z tej istej cesty do škôlky alebo z rovnakého parku. Jedna fotografia možno nič neprezradí. Desať fotografií už môže vytvoriť pomerne presný obraz o tom, kde sa dieťa pohybuje, v akom čase a akou trasou.
Nejde o vytváranie paniky. Ide o uvedomenie si reality. Predátori dnes nemusia celé hodiny niekoho sledovať na ulici. Časť práce za nich často nevedomky urobia samotní dospelí tým, čo o svojich deťoch zverejňujú na sociálnych sieťach.
Preto by si mal každý rodič pred zverejnením fotografie položiť jednoduchú otázku: Čo všetko je vidieť okrem môjho dieťaťa? Možno práve odpoveď na túto otázku rozhodne o tom, či fotografia zostane iba milou spomienkou, alebo sa stane zdrojom informácií pre niekoho, komu by sa nikdy nemala dostať do rúk.
V digitálnom svete totiž neplatí, že zdieľate len to, čo chcete ukázať. Často zdieľate aj to, čo ste si vôbec nevšimli.
