Na pár dní ste kvalitne pobláznili slovenského športového fanúšika, vnímate to rovnako?
Futsal nemal silné postavenie medzi populárnymi športami u nás, no po tomto šampionáte sa to zmení. Verím, že sa nám podarilo potešiť slovenského fanúšika. Aj my hráči sme nič krajšie nezažili, ja osobne tobôž. Neuveriteľné emócie, na ktoré budeme dlho spomínať.
Bolo receptom k úspechu, že každú minútu ste bojovali chlap za chlapa?
Pred turnajom sme si povedali, že nemáme okrem Drahovského nejakú hviezdu v tíme. Ak sme chceli byť úspešní, tak jedinou cestou je hrať ako tím. Teda maximálne obetavo, čo ste mohli vidieť aj na prežívaní našich defenzívnych zákrokov, pri ktorých sme mali radosť ako keby sme strelili gól. Každý sme určitú dávku sebeckosti dali preč na úkor tímu a celé sa to fantasticky spojilo. Základom bola silná partia, čo asi všetci museli vidieť.
Ste spokojný s časom stráveným na palubovke počas európskeho šampionátu?
S Rusmi som hral pomerne dosť, no na konci som si privodil zranenie členka. Proti Poliakom som nebol ešte úplne fit, s Chorvátmi tréner skresal počet hráčov na minimum a so Španielmi som mal až príliš veľkú minutáž. Toto nebolo podstatné, pretože každý z nás sa uskromnil aj s časom na palubovke, pretože sa dostavil úspech.
Najmä proti Španielom ste mali šance na strelenie gólu, s odstupom čase vás nemrzí, že to nepadlo?
Skúsenosť z podobného zápasu je možno viac než samotný gól, no mal som dve tri šance. Pri jednej som to mal na pravú nohu, keby mi lopta prišla na ľavačku by to dopadlo inak. To už nezmeníme, góly sú krásne, ale opakujem, že nás všetkých zaujímal tímový úspech. Ten nie je iba o góle, ale aj vzornej defenzíve, taktike či výkone brankára.
Cez víkend ste hrali už ligový zápas za Lučenec, kde ste druhým Košiciam dali desiatku. Poriadny skok do slovenskej reality?
Presne tak, je to hanba podľa mňa, aby sa hral ligový zápas prvého s druhým a dáme im desať gólov. Už v kabíne sme sa smiali, že utorok hráme proti Španielom v krásnej hale a teraz sa nastaviť na toto? Je to riadne sklamanie z ligy a hlava tiež robí svoje, lebo ideme na zápas s tým, že o koľko vyhráme. Dosť blbý pocit, no my hráči s tým nenarobíme.
Boli ste na pár dní doma v Žiline po turnaji? Poznajú vás ľudia viac než predtým?
Prišli sme domov stredu večer, podarilo sa mi celý štvrtok byť doma v Žiline a piatok som hneď utekal do Lučenca na tréning. Sám som bol prekvapený z ohlasu verejnosti, lebo bol som si dať v Žiline kávičku a zastavili ma ľudia, že súper výkon. Aj v Lučenci neznámi ľudia nás v reštaurácii zavolali a začali nám gratulovať. Jeden kamarát v Žiline rozváža pizzu a vravel mi, že bol zaniesť objednávku a vybehne chlapík v hokejovom drese, aby mu rýchlo dal pizzu, lebo pozerá futsal. Príjemné momenty, toto teší každého športovca.
Čo potrebuje žilinský futsal, aby sa oživila jeho zašlá sláva?
Vždy som chcel pomôcť futsalu, no v Žiline to fakt ťažké. Jediné šťastie, že Karol Čepec organizuje dlhé roky mestskú futsalovú ligu, ak by toto nebolo, tak futsal úplne vypadne z mesta. Potrebujeme novú halu, lebo mládežnícke tímy majú problém s tréningami. Určite ak by prišla dáka zaujímavá myšlienka, tak ju rád ohľadom naštartovania futsalu v Žiline podporím.
Vy ste aktuálne hráčom slovenského majstra z Lučenca, ostanete tam pôsobiť aj naďalej?
Zatiaľ sme sa dohodli na zmluve do konca sezóny, no klub chce predĺžiť spoluprácu na ďalší rok. Neviem, musím sa správne rozhodnúť, lebo rád by som sa posunul aj do Európy. Na Slovensku sa aktuálne dá uživiť futsalom iba v Lučenci, lebo to je jediný profesionálny klub a ostatné sú poloprofesionálne a až amatérske. Už v českej lige sa dá uživiť vo viacerých kluboch, nie sú tie peniaze zlé. Samozrejme, Portugalsko či Španielsko sú destinácie veľmi finančné zaujímavé.
Asi byť profesionálny futsalista na Slovensku nie je na veľké vyskakovanie. Môžete prezradiť ako znie váš kontrakt?
Porovnal by som to k dobrej výplate klasického slovenského zamestnanca, sú to lepšie peniaze než by som mal hodiť na osmičky do fabriky, no hlavne robím, to čo ma baví. V hlave mám jasno, lebo robiť za možno troška menšie peniaze vo fabrike, alebo rozdávať radosť futsalom, tak viem, čo si vybrať.
Zmluvy podpisujete na celý rok či kopírujete napríklad hokejistov?
Väčšinou je to spolupráca na desať mesiacov, no nájdu sa aj silné kluby s dĺžkou dvanástich mesiacov. Na Slovensku či v Česku je to na desať mesiacov od augusta do mája, pričom jún a júl sú neplatené mesiace.
Čo by ste odkázali priaznivcom žilinského športu?
Ja sledujem pozorne všetky športy, bodaj by sa hokejistom podarilo naspäť postúpiť do extraligy. Hlavne by som chcel popriať ľuďom všetko dobré, a aby Žilinčania nezanevreli na šport. Špeciálne verím v lepšie postavenie futsalu v meste a budem sa snažiť i ja tomu určitou časťou pomôcť.
