Nedávno ste oslávili sedemdesiatku, ale podľa všetkého vás v záhrade stále nie je jednoduché zastihnúť pri oddychu. Čo vás aj po toľkých rokoch drží v neustálom pohybe? A dokážete si vôbec predstaviť deň bez záhrady?
Je úžasné, keď vyjdete z domu a ste vo svojej záhrade. Pozorujete ako to tam kvitne, rastie, ale ja som už asi trochu profesionálne deformovaný, lebo si všímam aj tú prácu. Čo treba ostrihať, orezať, urobiť. Takže som stále v pohybe, ale už si viem dopriať aj oddych. Niekedy potrebujem vypadnúť z tej bežnej reality. Aj keď často len za „najbližší roh“, do inej záhrady (smiech)! Teší ma, že ľudia majú záujem o moje rady, to ma veľmi nabíja. Hlavne v jarnom období nestíham, ale snažím sa vyhovieť všetkým.
Na jar neviete čo skôr, ale teraz je jeseň. Máte väčšiu pohodu?
Áno, no aj jeseň vie byť zaujímavá. Záleží, aký je rok. Napríklad tento rok bol veľmi suchý, a boli aj jarné mrazy, kedy kvety stromov vymrzli. A čo na nich ostalo, to v lete spadlo. Čiže úroda bola tento rok minimálna a tým pádom ani túto jeseň nie je taký pracovný nápor čo sa týka zberu ovocia. Táto jeseň je pozoruhodne, vzhľadom na to moje výročie, taká pokojnejšia a môžem sa venovať aj iným aktivitám.
Záhradkárstvo má vo vašej rodine hlboké korene. Váš strýko Ivan Hričovský sa stal jednou z najvýraznejších osobností slovenského ovocinárstva a záhrade sa venujete v podstate všetci.
Je to tak, strýko a celá naša rodina sme boli odjakživa predovšetkým ovocinári. Moja sestra žije v Lednici na Morave a mala v minulosti vinohrad. Vzhľadom na vek ho už odovzdala synovi, ale stále sa venuje bežnej záhradkárskej činnosti na záhrade – takej pre vlastnú spotrebu.
Ja sa však priznám, že do mojej 50–tky som mal úplne iné záujmy. V mladosti som dokonca frflal, keď som musel kopať jamy na stromčeky. No potom ma to nejako chytilo. Pomáhal som otcovi pri strihaní a pri štepení, a práve to ma veľmi zaujalo a dodnes ma to baví.
A stále ma dokáže fascinovať, že niečo zasadím a o pár mesiacov sledujem úrodu. Ešte do jari tohto roku som sadil aj nové stromčeky, lebo chcem prejsť hlavne na slivky, ale už si uvedomujem, že tie roky bežia. Už skôr budem zveľaďovať to, čo mám, aby som si v zdraví užil ovocia, ktoré som nasadil. Od tohto roku budem znižovať nové odrody stromčekov a starať sa, aby mi čo najlepšie rodili.
Vráťme sa trochu do minulosti. Ako vyzerali vaše prvé záhradkárske pokusy?
Nebudem už hovoriť o tom kopaní jám (smiech). Otec ma volával, aby som sa naučil štepenie, pretože aj on to mal veľmi rád. On celý svoj život len strihal, štepil a rezal. Takže som sa to postupne učil a dodnes rád pozorujem celý ten proces – ako sa na začiatku zaštepí vrúbeľ do stromu, ktorý už odrodovo nie je aktuálny, ako sa príjme, rastie, začína rodiť... A popri tom som roky získaval aj skúsenosti ako hnojiť a strihať, aby bola čo najlepšia úroda. V minulosti sme robili aj chemický postrek, dnes ho už nerobím. Pestujem len bio odrody. Nejaké prihnojenie však treba tomu stromu vždy, no a hlavne vodu. Tej nikdy nie je dosť.
Hovoríte, že práve toto leto bolo extrémne suché. Pamätáte si nejaký ozaj katastrofický rok?
Za tie roky, čo sa aktívne venujem ovocinárstvu, si veru také sucho nepamätám. Teplá boli vždy, ale netrvali až tak dlho. Aj v minulosti boli neúrodné roky, ale tento rok bola pre sucho skutočne slabá úroda. Mne sa urodilo len 20 % z predpokladanej úrody.
Otepľovanie je citeľné, no v tomto zmysle zaznamenávam aj pozitívne zmeny – napríklad ľudia v minulosti mohli len snívať o tom, že by sa v našej nadmorskej výške darilo broskyniam, a už je to tu. A nie sú to len broskyne, dokážem si vypestovať aj figy, kivi, či japonské hrušky Nashi.
Akému ovociu sa teda darilo túto sezónu vo vašej záhrade?
Najmä jablkám. Pestujem aj hrušky, slivky a čerešne, ale sliviek a hrušiek bolo toho roku málo. Jablká sú také vďačné, odolné. Najmä Floriny, tie rodia každý rok, sú krásne sfarbené a chutné. Napríklad na podmienky Horného Hričova odporúčam záhradkárom po 30–ročných skúsenostiach pestovať práve odrodu Florina. Je to zimné jablko, ktoré vydrží až do marca/apríla. Overený rokmi je tiež Rubín, vynikajúce jesenné jablko, ktoré vydrží do decembra. Veľmi atraktívne sú tiež odrody Melódia a Jonagold. Zo sliviek by som odporučil Čačanskú lepoticu a Čačanskú rodnú, tie mám overené. No a z hrušiek Konferenciu a Dicolor, ktorá je odolná voči škvrnitosti hruškovej.
No ale vidíte, vlastne už môžem odporučiť pestovať aj kivi (smiech).
Máte medzi stromami svojich favoritov? A je niečo, čo sa vám napriek dlhoročným skúsenostiam stále nedarí dopestovať?
Najprv poďme k tomu lepšiemu. Odhadom pestujem asi 20 odrôd jabĺk, no ak mám vybrať favorita, je to práve Florina. Či je taký alebo taký rok, ešte mi čo sa týka úrody nezlyhala. Má trošku hrubšiu šupku, čiže ju minimálne oďobávajú osy a sršne, a preto netrpí žiadnymi chorobami bežných jabloní. Má krásny vzhľad a aj chuť je super. Zo sliviek je mojou jednotkou Čačanská rodná.
A čo sa mi zatiaľ nepodarilo vypestovať? Nuž, broskyniam sa darí, ale marhuliam vôbec. Už môj otec sa snažil dopestovať marhule, a ja som to prebral po ňom. Zhruba 30 – 40 rokov sa to však nedarí. Problém je, že veľmi skoro kvitnú a ich kvietky zamŕzajú. Hoci mám mrazuvzdornú marhuľu, a počas jari ju zvyknem aj zakrývať, predsa len jedenkrát prišiel nečakaný mráz a už bolo neskoro na záchranu.
Svojimi skúsenosťami nešetríte ani za plotom vlastnej záhrady. Susedom pomáhate s rezom stromov, štepením či radami pri pestovaní. Čo vás na tejto pomoci najviac teší? A stalo sa vám, že vás niekto privolal zachrániť strom, nad ktorým už ostatní zlomili palicu?
Rád pomôžem a poradím, a ešte radšej som, keď to padne na úrodnú pôdu. Najväčšie zadosťučinenie pre mňa je, keď sa vzchopí strom, ktorý roky degradoval.
Napríklad minulý rok som poradil jednej pani, ktorá sa sťažovala, že jej už celé roky nerodí jabloň. Tak som jej strom ostrihal, ukázal jej, ako ho má hnojiť, a pripomenul, že ho musí počas sucha hojne zalievať. Dva týždne dozadu mi volala a úplne nadšená ďakovala – vraj už ani neverila, že jej niekedy tá jabloň zarodí. Poslala mi fotografiu krásnych jabĺk a bol som unesený a šťastný, aj ja som to s ňou prežíval. Takýchto situácií som zažil veľa a vždy ma potešia. Najväčšia pocta pre mňa je, keď sa ľudia pochvália, že moje rady pomohli a majú dobrú úrodu.
V čom sú dnešní záhradkári iní ako kedysi? Navracia sa to poctivé záhradkárske remeslo, alebo máte opačný pocit?
Nezaznamenal som nejaký veľký návrat k záhradkárstvu. Zdá sa mi, že ľudia skôr preferujú okrasné záhrady a pekný trávnik. O pestovanie plodov sa príliš nesnažia, veď všetko zoženú v obchodoch. Pritom je však kupované ovocie striekané, napríklad jablká z Talianska až 20–krát.
Jablko zo záhrady v bio kvalite síce za 2 – 3 týždne v teple zhnije a nie je také pekné ako to navoskované z obchodu, ale je plné vitamínov. To, že oň majú záujem červíky alebo osy môže byť v podstate známkou kvality a zdravia toho ovocia. Malé deti si však skôr vyberú naleštené veľké jablko, ako menšie s defektami, pritom je chutné a zdravé.
Ale to je aj tým, že chýba osveta – nevedia veľa o tom, odkiaľ sa jablká do domácnosti dostávajú a že je za tým dlhý proces. Vidia ich len v obchodoch. Nechcem nikomu nič zazlievať, doba je rýchla a ľudia nemajú čas na pestovanie a práce v záhrade. Pri dnešnej dostupnosti všetkého je jednoduchšie prísť do obchodu a kúpiť si hotové ovocie.
Spomínali ste, že kedysi sa preferovali chemické postreky. Prečo ste prešli na zdravší spôsob pestovania?
V minulosti sa striekali odrody, ktoré neboli odolné voči chrastavitosti, aj kvôli červivosti a hmyzu. Aby boli skrátka také pekné, ako z obchodu. Ale od toho som dávno odišiel, spolu s otcom sme prešli na ten lepší spôsob pestovania. Aj v bio kvalite sa dajú dopestovať pekné jabĺčka a ak sú aj nejako poškodené, dajú sa jednoducho zužitkovať – nastrúhajú sa a zavaria, melú sa na mušt alebo sa využijú na kalvados.
Máte obľúbený recept z vašej úrody?
Pestujem a konzumujem aj takú tú bežnú zeleninu – paradajky, papriky, šaláty, cukety, zemiaky. A z jabĺk je pre mňa najlepšia žemľovka a štrúdľa.
Váš strýko bol odborník na drobné ovocie a dopestoval aj vlastnú odrodu ríbezlí. Máte ju?
Áno, mám ríbezle dopestované od Ivana a dodnes veľmi dobre rodia. On sa venoval aj stromom, ale práve to drobné ovocie bola jeho parketa. Radil ako sa pestujú jahody, ríbezle, josty, a podobne. Vždy, keď prišiel, prešli sme si záhradu, ale jeho rady som mal hlavne sprostredkovane od otca. Oni sa častejšie stretávali. Ale dá sa povedať, že Ivan bol vždy môj vzor. On bol aj prístupný k ľuďom, ochotný na všetko odpovedať.
Záhrada sa často prirovnáva k životu. Nie vždy všetko sa ujme, niekedy príde neúroda a inokedy človeka príroda príjemne prekvapí. Naučili ste sa vďaka záhradkárčeniu prijímať aj veci, ktoré nemôžete ovplyvniť?
Samozrejme, človek sa musí zmieriť a s tým, že napriek maximálnej snahe, čo vloží do záhrady, príde neúrodný rok. Nesmie byť sklamaný, treba to prijať so vztýčenou hlavou a naďalej dávať záhrade to, čo potrebuje. Netreba hneď brať sekeru a pílu a rezať. Musí dúfať, že budúci rok bude lepší. To je také pekné spolužitie s prírodou.
Máte aj iné záľuby okrem záhrady?
V minulosti som hodne cestoval po Európe a spoznávať nové svety ma baví až dodnes. Ešte by som sa rád niekde pozrel. V mojom aktívnom živote som sa venoval lyžovaniu aj jeho trénovaniu. Lyže som už v poslednej dobe odložil na klinec, ale baví ma sledovať športové záznamy z profesionálneho lyžovania. A počas pobytu vo Francúzsku, myslím že to bolo v roku 2000, som objavil záľubu v cyklistike. Veľmi rád sledujem Tour de France, ale aj Giro d'Italia a Vueltu. To ma nesmierne baví.
Sedemdesiatka býva pre mnohých obdobím bilancovania. Vy však stále sadíte, štepíte, plánujete ďalšie sezóny. Na čo sa ešte vo svojej záhrade tešíte?
Čo sa týka ďalšej budúcnosti, stále robím všetko tak, aby záhrada napredovala k lepším úrodám. No hlavne sa teším, keď už začnú rodiť slivky, ktoré som sadil pred piatimi či šiestimi rokmi, a bude dobrá slivovica.
KTO JE?
Emil Hričovský (70)
- pochádza a žije v Hornom Hričove
- synovec významného slovenského pomológa a odborníka v ovocinárstve a záhradníctve profesora Ivana Hričovského
Najlepší relax: kúpele s termálnou vodou, a tiež si rád si vychutná dobré vínko počas návštev sestry na Morave
Obľúbená kniha: má rád historické knihy, napríklad o M. R. Štefánikovi, ktorého obdivuje
Obľúbená hudba: rád si vypočuje každú dobrú hudbu, v mladosti sa jej intenzívne venoval ako D.J.
Obľúbená destinácia: Biskajský záliv a lokalita Chamonix-Mont Blanc
