Žilinský Večerník

19. marec 2024 | Jozef
| 0°C

Zdravie a životný štýl

Ivan Kelly Köhler: Vekom sa príliš nezaoberám

Mesto Žilina tento rok ocenilo sedem významných osobností. Čestné občianstvo udelili Prof. Ing. Milanovi Dadovi, PhD. a doc. Ing. Milanovi Novákovi, PhD., Cenu mesta Žilina „in memoriam“ Miroslavovi Beloridovi. Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta Žilina získali Mgr. Zlatoň Babík, Ing. Pavel Frankl a aj fotograf, výtvarník, jazzman Ivan Kelly Köhler. Posledne menovaný získal ocenenie v roku, kedy sa dožil okrúhleho životného jubilea - 70 rokov.

15.12.2014 | 13:57

Mesto Žilina tento rok ocenilo sedem významných osobností. Čestné občianstvo udelili Prof. Ing. Milanovi Dadovi, PhD. a doc. Ing. Milanovi Novákovi, PhD., Cenu mesta Žilina „in memoriam“ Miroslavovi Beloridovi. Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta Žilina získali Mgr. Zlatoň Babík, Ing. Pavel Frankl a aj fotograf, výtvarník, jazzman Ivan Kelly Köhler. Posledne menovaný získal ocenenie v roku, kedy sa dožil okrúhleho životného jubilea - 70 rokov.
 

Čo pre vás znamená, že vám Žilina udelila uznanie?

Je to, samozrejme, pre mňa vyznamenanie. Všetko sa to zosypalo okolo mojej sedemdesiatky. Môj otec mi do umeleckej činnosti nikdy nič nepovedal. Ale postupne tie výsledky, ktoré som mal, ho dostávali do pozície, že ich začal obdivovať. Ja som totiž začal študovať tri vysoké školy, a ani jednu som neskončil a otec to všetko platil. Jeho hlavnou vetou pri akomkoľvek rozhovore bolo: Aký máš výsledok? Teraz nastala situácia, že po päťdesiatich rokoch vo výtvarnom umení sa objavujú ocenenia a výsledky.
 

Čo pre vás znamená sedemdesiatka?

Znamená to toľko, že nadchádzajúci rok bude pre mňa azda najvýznamnejší. Vek mi už dáva určitú výstrahu a tak začínam robiť na tom, aby po mne niečo zostalo. Nejaký konkrétny výsledok, ktorý by bol zadosťučinením aj pre môjho otca. Aj preto pripravujem vydanie piatich publikácií. Moja partnerka napísala diplomovú prácu o džeze v Žiline. Pripravujeme teraz jej vydanie a je tak obsahovo bohatá, že bude mať dva diely. Ďalšie moje knihy budú o džeze a fašiangoch. Chystám aj knihy mojich osobných spomienok. Prvá bude o chaose môjho života s príkrasami a druhý diel bude bez príkras. Vydám ho, keď budem cítiť, že som na sklonku života. V nej budú všetky možné spomienky, aj slušné, aj neslušné, aj poviedky, aj spomienky mojich priateľov. Mám s tým strašne veľa roboty. Denno-denne makáme do polnoci, ale sme radi, lebo sa nám darí.
 

Čo všetko pri tom musíte spracovať?

Je to obrovské množstvo materiálov, diapozitívov, negatívov, historických faktov. Bude to takmer nadľudský výkon.
 

Ešte niečo chcete tento rok stihnúť?

Mám pred sebou ešte jednu veľmi vážnu úlohu. Z materiálov ŠTB, ktoré o mne viedli, vyjde kniha, ktorá bude obsahovať dokumenty z archívov u nás aj v Česku. No a tým pádom mi zostane ešte jedna nesplnená životná úloha, založenie džezového klubu. Pritom som bol pri založení minimálne piatich takýchto klubov, ktoré však z vážnych ekonomických dôvodov vždy zanikli. Mám vyhliadnutý jeden vhodný priestor, takže sa do toho pred koncom života ešte možno pustím. Uvidím, tej práce je teraz tak veľa, takže neviem, ako to zvládnem.

 

 

Vyzerá to, akoby ste sa nanovo rozbehli.

Z tridsiatich spolužiakov mám už pätnásť mŕtvych a mne dali už ocenenie za celoživotnú tvorbu. To mi dalo naozaj taký varovný prst. Preto sa snažím zosumarizovať veci, ktoré som zažil. Vladimír Kompánek ma nútil, aby som si písal denník. Nikdy som to nedodržal, a tak som prišiel o veľmi veľa skvelých myšlienok a spomienok. Tie, čo mi zostali, sa pokúsim dať dohromady. Aj keď moje myšlienkové pochody sú veľmi veľké. Vždy po skončení dňa zisťujem, že som minimálne polovicu nápadov nestihol. Vekom sa však príliš zaoberať nechcem. Dnes sú aj 85-roční chalani, ktorí hrávajú tenis. Dokonca v Průhoniciach pri Prahe, kde som nedávno bol, hrávajú 90-roční svoju pravidelnú tenisovú súťaž. Doba, v ktorej žijeme, je neuveriteľná a úplne úžasná. Dáva nám toľko možností. Závidím mladým, ako bude vyzerať táto krajina o 50 rokov. Ako budú, napríklad, vyzerať fotografické aparáty.
 

Váš vzťah k modernej počítačovej technike vraj nie je príliš silný.

Ja som elektronicky absolútne nulový. Ale úmyselne. Pretože keby som sa tým začal zaoberať, nič by som už neurobil. Sedel by som na internete od rána do večera a odoberalo by mi to chuť a silu na všetko ostatné. Ja som v živote neotvoril sám počítač, ba neposlal som jedinú SMS-ku ani neodoslal žiadny e-mail. Zistil som, že je to tak u obrovského množstva ľudí mojej generácie. Samozrejme, je to zlé, pretože v pokoji môjho ateliéru by som určite prišiel na množstvo informácií. Ale aj to mám vyriešené. Džezová asistentka zvláda elektronické radovánky na mimoriadnej úrovni.
 

Michal Filek
Snímky archív IK

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod