Kde sa vzal, tu sa vzal, Snehuliak tam ráno stál... Hovoríte si, o čom to rozpráva? Vonku nie je žiaden sneh, tak odkiaľ by sa tam vzal snehuliak? Napriek tomu, že nám Parinbaba ešte nenadelila snehovú pokrývku, jeden snehuliak na dvore Jozefa Kvašňovského z Nededze naozaj stojí. Nie je zo snehu, ale z prírodného materiálu – dreva. A nestojí tam sám. Má spoločníkov – sobov, zajace, mačky, sovy či Mikulášov.
Inšpirácia niečo také vytvoriť prišla nečakane. Ako nám Jozef prezradil, hľadal niečo na internete a náhodou natrafil na video, kde jeden muž robil dreveného soba. „Povedal som si, že je to ľahké, že by som také niečo vedel spraviť aj ja. Dreva máme dosť, tak som sa pustil do práce.“
Do rúk chytil elektrickú motorovú pílu a už rezal jedna radosť. Veď pre zručného a šikovného chlapa niečo také vyrobiť nie je problém. Na svet teda prišiel prvý drevený sob. „Drevo možno použiť rôzne. Ja som použil lipové i smrekové,“ prezradil.
Na prvý pohľad vyzerá jednoduché spraviť niečo také, no keď sa prizriete bližšie, zistíte, že to ani také jednoduché nie je. Treba byť šikovný, mať dobrú predstavivosť, aby ste vedeli aj z kúska dreva vyčariť zaujímavého tvora.
„Keď som videl, že mi to ide, rozhodol som sa vyskúšať aj ďalšie veci,“ povedal. A tak nasledovali snehuliaci. „Ak chcete veľkého snehuliaka, potrebujete veľký kus dreva,“ vyslovil Jozef. A aby bol snehuliak autentickejší, Jozef ho olúpal z kože. „Pre dekoráciu v byte ho stačí nalakovať. Vydrží tak dlhšie.“
Po snehuliakoch vyrobil zopár zajacov, sovy a nakoniec, ako nám prezradil, sa chystal vyrobiť ešte Mikulášov.
Soby, ako aj snehuliakov a zajace vyrobil aj pre svojich príbuzných a známych, ktorým sa to nesmierne zapáčilo. A vy, čo viete narábať s pílou a vrtákom, hor sa do práce! Skúsite to? Trúfnete si?
