Pripomeňme, že Kaplnka sv. Magdalény bola roky bez povšimnutia a dlhodobo bola útočiskom pre bezdomovcov či neprispôsobivých ľudí. O tom, že by sa jej mohla prinavrátiť hodnota, sa začalo diskutovať pred pár rokmi. Dnes je majetkom mesta, má vlastné súpisné číslo a zároveň sa ju podarilo zapísať do registra národných kultúrnych pamiatok.
„Kaplnka sv. Magdalény je pravdepodobne prvou barokovou sakrálnou stavbou na území mesta Žilina. Významnou mierou pomohol aj fakt, že stavba bola zapísaná do katastra nehnuteľností s pridelením súpisného čísla, a rovnako aj to, že havarijný stav kaplnky chce vlastník zvrátiť,“ skonštatovala pred niekoľkými mesiacmi Petra Pleváková z Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) v Žiline.
KROK PO KROKU
Proces záchrany tristoročnej barokovej stavby pokračoval reštaurátorským aj archeologickým výskumom, ktoré sa uskutočnili krátko pred letom.
„Na stenách kaplnky boli odhalené staré maľby. Nasledoval georadarový a mikrogravimetrický prieskum. Oba avizovali možnosť hrobky pod kaplnkou prítomnosťou určitých anomálií pod podlahou v priestore medzi vstupom do kaplnky a miestom, kde býval oltár,“ informuje mestská poslankyňa Iveta Martinková.
Existenciu hrobky ale archeologický prieskum podľa poslankyne napokon nepotvrdil. Podľa niekdajších informácií radnice by sa mala Kaplnka sv. Magdalény začať čoskoro rekonštruovať. „Prešli sme procesmi, ktoré predznamenávajú, že máme šancu na realizovanie rekonštrukcie,“ pokračuje poslankyňa.
Pristúpiť k zásahom však bude podľa nej možné až po splnení ďalších podmienok. „Záväzné stanovisko príslušného krajského pamiatkového úradu k reštaurátorskému výskumu, architektonickej štúdii, projektovú dokumentáciu stavebnej obnovy a reštaurátorský rozpočet potvrdený členom komory reštaurátorov.
