Moderátor večera, Roman Nadányi, podčiarkol význam knihy i večera slovami: „Kniha, ako sa hovorí, je ako potrava pre dušu. Vo všeobecnosti sa to hovorí o básni, ale myslím si, že každá kniha určite dušu poteší. A možno je v tejto dobe to najpodstatnejšie zastaviť sa, začať vnímať svet, okolie a nezabudnúť na život a oslavu ľudskosti.“
Publikum sa dočkalo aj umeleckého prednesu – výber z básní zaznel v podaní Anikó Vargovej a Marka Igondu, známeho herca a syna autorky. Práve on bol pre Ľubomíru Igondovú nielen oporou, ale aj redakčným pomocníkom a mal tú česť otvoriť podujatie prednesom prvej básne, ktorú jeho mama napísala ako 14-ročná. „Herectvo v kombinácii s literárnym textom je niečo, čo umožňuje a dáva priestor na neskutočné plávania či lietania interpreta. A zvlášť v dnešnej dobe som strašne rád, že tá poézia môže zarezonovať vďaka krásnemu eventu, ako máme dnes. Verím, že nastane doba, kedy sila slova a myšlienky opäť zaznie tak, ako má,“ povedal Marko Igonda.
Básne ako odkaz naprieč desaťročiami
Kniha Kráčať je čas života vznikala takmer štyri desaťročia – od roku 1986 až do roku 2024. Ako vysvetlila samotná autorka, písanie bolo pre ňu prirodzenou potrebou: „Tie moje myšlienky sa veľmi pýtali von z mojej hlavy. Vždy som nosila papier, lebo vtedy ešte neexistovali médiá. A keď sa zrodila myšlienka, hneď som si ju zapísala.“
Poézia Ľubomíry Igondovej je pretkaná emóciou, ktorú nazýva esenciou života – láskou. „Keď som mala 14 rokov, veľmi som sa zaľúbila. Vtedy vo mne prepukol cit – láska. A tá láska ma sprevádza počas celého života – nie len ako zamilovanie, ale ako láska k prírode, ľuďom, svetu. Láska je všade, oddeliť od bytia sa nedá. Aj smútok, aj slzy sú prejavom lásky... Tak asi vznikali tie moje myšlienky, ktoré sa pretransformovali na papier.“
Igondová vníma básne ako spôsob, ako sa podeliť o to najintímnejšie. „Základom všetkého je komunikácia. A keď nebudeme komunikovať, nebudeme sa rozprávať, nemáme čo dať. Ja sa za intimitu svojich myšlienok nehanbím. Chcem nimi osloviť iných. Chcem, aby sa ľudia nebáli prejaviť. Aj ťažké veci sa dajú povedať, len musíme nájsť spôsob.“ Jej najnovšie dielo tvorí lyrizovaná próza, príbeh o človeku, ktorý vníma svoje bytie ako dar. Autorka ho rozdelila do štyroch častí – Náruč darov, Cesta mét, Myšlienkový svet a Kŕdeľ vtákov – ktoré ako ročné obdobia prechádzajú vnútornou krajinou ľudskej existencie.
Podpora od rodiny a umelcov
Kniha vznikla aj vďaka veľkej podpore rodiny. Marko Igonda prezradil, že jeho mama mala pôvodne napísaných mnoho strán rukopisov: „Pomohol som jej ich zredukovať, dať vetám zmysel a odstrániť to zbytočné. Bol to proces výberu a porozumenia tomu, čo je pre ňu podstatné a čo chce cez knihu odovzdať.“
Podvečer mal nielen slávnostný, ale aj veľmi osobný nádych. „Veľmi si vážim, že prišla Anikó – nielen ako herečka, ale ako blízka rodinná priateľka. Ďakujem jej, že svojím prednesom umocnila moje myšlienky, je to pre mňa dar. A, samozrejme, moja vnučka Marie, ktorá bola pri krste – to bolo pre mňa dojemné,“ povedala autorka.
Slová, ktoré zostávajú
Igondová vníma poéziu ako spôsob bytia: „Nestačí len byť. Treba cítiť, prežívať, premýšľať. A potom to odovzdať ďalej. Lebo keď si myšlienky necháme len pre seba, ostaneme prázdni. Kniha Kráčať je čas života je moje svedectvo o tom, čo som prežila, cítila a milovala. Je to kniha, ktorá nechce byť len čítaná – chce byť precítená.“
