Sklo tvarované rukami majstra
História sklárstva na našom území siaha hlboko do minulosti. Prvé písomné zmienky pochádzajú zo 14. storočia. Rozvoj remesla súvisel najmä s banskými mestami a závisel od dostupnosti dreva, kremeňa, ohňovzdornej hliny a vody.
Hoci dnes pri výrobe skla dominujú moderné priemyselné technológie, tradícia ručnej práce nezanikla. Na Slovensku stále pôsobia dielne, ktoré pokračujú v postupoch starých sklárskych majstrov. Ručná sklárska výroba bola v roku 2025 zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Jedným z remeselníkov, ktorí túto tradíciu udržiavajú, je sklár Peter Dolinaj z Valaskej Belej. Remeslu sa venuje približne tri desaťročia. Začínal v miestnom Výrobnom družstve Krištáľ ako pomocný pracovník majstrov sklárov. Postupne sa od nich naučil sklo fúkať a ručne tvarovať.
Dnes tradičné sklárstvo približuje verejnosti aj vo svojom sklárskom skanzene Sklený sen, kde si môžu návštevníci prácu so sklom aj sami vyskúšať. Žeravú sklovinu na sklárskej píšťale premieňa na bytové dekorácie, suveníry či repliky historického skla.
Vázy, džbánky aj sklenené figúrky
Dolinajovu tvorbu teraz predstavuje výstava Čaro skla v renesančnom Kaštieli Radoľa.
Návštevníci uvidia vázy, fľaše, kalíšky, džbánky, misy, svietniky, srdiečka či rôzne sklenené figúrky. Autor sa pri ich tvorbe inšpiruje starými majstrami a tradičnými postupmi. Predmety vznikajú z čírych aj farebných roztavených črepín skla pri pracovnej teplote približne 1 200 stupňov Celzia. Farebnosť skla vytvárajú oxidy kovov, napríklad kobaltu, zlata, medi či železa.
Pri práci sklár využíva fúkanie, stláčanie a naťahovanie skla na sklárskej píšťale, postupné nafukovanie, nalepovanie skla za horúca, farbenie aj zdobenie. Súčasťou výstavy sú tiež pracovné nástroje vrátane sklárskych nožníc, pinziet a drevených foriem.
Výstava Čaro skla potrvá do 17. januára 2027.
Ornamenty ako súčasť každodenného života
Druhá výstava v Kaštieli Radoľa približuje inú podobu tradičnej tvorivosti. Výstava Ornament predstavuje ornamentálnu výzdobu zo zbierok Kysuckého múzea. Predmety organizátori vybrali tak, aby ukázali rôzne materiály aj spôsoby zdobenia – od kovaných a maľovaných predmetov cez vyrezávané drevo až po vyšívaný textil.
Ornamentálne zdobenie predmetov každodennej potreby a neskôr aj umeleckých predmetov siaha do najstarších období ľudskej spoločnosti. Jeho korene možno hľadať aj v symbolike a mágii. Človek bol úzko spätý s prírodou a prostredníctvom rôznych znakov sa usiloval vysvetľovať javy, ktorým nerozumel. Niektoré zo symbolov preto prežívali stáročia až tisícročia.
Medzi najstaršie prvky patria geometrické línie, pásy, zuby, meandre, kosoštvorce či kruhy, ktoré sa objavovali už v neolite. Výrazný rozvoj ornamentálnej výzdoby nastal v európskych krajinách v prvej polovici 19. storočia. Kým v západnej Európe ju koncom storočia postupne vytláčala industrializácia, v strednej Európe vrátane Slovenska pretrvávala až do prvej polovice 20. storočia.
Výzdoba prezrádzala aj región
Ornament neplnil iba estetickú funkciu. Okrem symbolického významu dodával predmetom osobitosť a umožňoval ich jednoduchšie rozlíšenie. Napriek mnohým spoločným prvkom sa na Slovensku vytvárali aj regionálne špecifiká.
Medzi jednotlivými obcami sa postupne formoval osobitý „jazyk“ založený na spôsobe odievania, bývania a zdobenia predmetov. Ornamentálne prvky sa vyvíjali spolu s jednotlivými spoločenstvami a pestrejšiu podobu nadobúdali najmä s rozvojom ľudovej tvorivosti a dekoratívneho umenia na konci 19. a v prvej polovici 20. storočia.
Výstava Ornament je v Kaštieli Radoľa prístupná do 10. januára 2027. Jej autormi sú Martina Krkošková a Marián Liščák.
Návštevu kaštieľa tak možno spojiť s prehliadkou dvoch výstav, ktoré z rôznych uhlov približujú tradičnú tvorivosť – od práce so žeravým sklom až po ornamenty, ktorými si naši predkovia skrášľovali predmety každodenného života.
