Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

17. november 2018 | Klaudia

Knižná

Lucia Sasková: Zlatokopka je pre mňa úlet

Lucia Sasková, rodáčka zo Žiliny, má na svojom konte ďalšiu knihu. Je ňou Zlatokopka 3. Autorka sľubuje, že ide o posledný diel a megaúspešnú trilógiu o mladej žene, ktorá prišla na chuť peniazom, tak zavŕšila.

13.10.2017 | 11:23

Vaša najnovšia kniha je už tretím pokračovaním príbehov o zlato­kopke. V prvej sa z mladej dievči­ny stala zlatokopka, v druhej sa dievčina napravila... O čom je teda tá tretia?
V tretej váha, či jej vlastne to všetko, o čo tak bojovala, stojí za to. Žije pokojný život so svojím priateľom Romanom, avšak sem- -tam sa pristihne pri tom, ako jej chýbajú veci zo života, ktorý žila predtým. Opäť sa pretnú cesty s jej bývalým, avšak nie práve tak, ako by čitateľ možno očakával. Tretia časť je iná v tom, že príbeh neroz­práva len hlavná hrdinka, ale aj Roman. Ten prezrádza veľa detai­lov, ktoré by sme sa zrejme od zla­tokopky nedozvedeli.

Čo vás primalo k napísaniu pokračovania?
Zlatokopka je pre mňa úlet, jej písanie, formovanie charakterov a konanie postáv bolo pre mňa naozaj zábavou, niečo ako inte­raktívna spoločenská hra pre jed­ného. Avšak napriek tomu si tretiu časť vypýtali moji fanúšikovia a ja som si povedala, prečo nie. Veľa vecí bolo nevypovedaných, veľa ľudí nie tak úplne odhalených, s trojkou som sa pohrávala už pri písaní dvojky a v konečnom dô­sledku mám trilógie sama rada.

Nezažiješ, neuveríš je podtitul knihy. Ako ste na tom s týmto mottom vy? Tiež ste ako neveria­ci Tomáš a kým sama niečo neza­žijete na vlastnej koži, tak tomu neuveríte? Alebo si počínate skôr opatrne?
Myslím si, že v tomto som nie­kde uprostred. Človek by mal byť dostatočne opatrný pri dôvere aj nedôvere. Aj keď, samozrejme, záleží aj od vážnosti konkrétnej situácie. Všeobecne si v podstat­ných veciach spravím názor radšej sama. Predsa len, ľudia majú ten­denciu v každom smere preháňať.

Obsah knihy hovorí, že sa zlato­kopka ocitne vo väzení. Opisovali ste prostredie väznice aj v knihe?
Vo väzení sa odohráva dosť dlhý úsek príbehu, takže je tam, samo­zrejme, opísaný väzenský režim. Pri písaní mojich kníh mám nao­zaj šťastie na ľudí, ktorí mi infor­mácie poskytnú, takže aj tu som vychádzala zo skutočného života žien za mrežami. Žijem v meste, kde ženská väznica sídli, dokonca som z nej raz dostala list od čita­teľky. Človek sa nad tým celým za­myslí a už to ide na papier.

Hrdinka má už tretiu knihu a či­tatelia stále netušia, ako sa volá, čo navádza k otázke, či je nao­zaj fiktívnou postavou. Nemali ste chuť dať jej meno, či už počas písania druhej alebo tejto tretej knihy?
Samozrejme. Postava je vymys­lená a podobnosť s reálnymi ľuď­mi čisto náhodná (úsmev). Aj keď podľa reakcií čitateľov veľmi častá (smiech). Pri písaní troj­ky som nad tým v závere veru aj uvažovala, avšak žiadne meno sa mi k nej nehodilo, tak som to na­pokon nechala tak. Zvláštne, ale ani moja predstavivosť jej žiadne meno nepridelila.

Keď si tak zaspomínate... Ktorá z týchto troch kníh sa vám písala najťažšie a prečo? Naopak, ktorá najľahšie a prečo?
Písanie Zlatokopiek bolo oddy­chom a relaxom, písali sa fakt samy. Prvý diel bol možno najľahší práve preto, že som sa na charak­teroch konkrétnych postáv naozaj bavila. Posledný bol o niečo menej zložitejší, musela som sa od tých postáv „odpichnúť“.Ale nemôžem to nazvať nejakým trápením, mám rada postavy z týchto kníh, sú mi naozaj blízke a bolo mi cťou s nimi pracovať.

Keď píšete knihu, aj sa počas toho procesu písania (teraz myslím celý časový úsek, nie moment, kedy dr­žíte pero v ruke a píšete) s niekým o knihe zhovárate? Konzultujete?
Naozaj pár maličkostí som riešila s priateľom, keď som písala a len tak medzi rečou si mala potrebu potvrdiť, či to, čo s niektorou po­stavou zamýšľam, je alebo nie je dobrý nápad. Avšak ja som nikdy nebola tímový hráč a aj v písaní si tak nejako „idem svoje“ až do konca. Obsah zväčša rozoberám až s vydavateľstvom.

Tá modelka na obálke – vie ona vôbec, že zdobí už tretiu vašu knihu?
Slečna na obálke nie je Slovenka a je fitnes modelkou. Avšak ne­tuším, či sa k nej táto informácia dostala, keďže nikto z nás ne­komunikoval priamo s ňou. Ale svet je malý a možno by som bola prekvapená.

Je už téma zlatokopky nadobro uzatvorená? Je táto kniha sku­točne poslednou v sérii alebo nás ešte prekvapíte?
Nie, nie, trikrát stačilo (úsmev). Tretia časť je záverečná a defini­tívne posledná. Budem sa sna­žiť čitateľov prekvapovať inými príbehmi.

Autor: Katarína Kvašňovská

Foto: Archív Lucie Saskovej

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA PONDELOK
4 °C
-2 °C
1 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod