STÁNOK AKO VÝSTAVNÝ PRIESTOR
Stánky PNS sú umiestnené pred Novou synagógou a na Stanici-Záriečie. Ide o snahu dostať umenie z inštitúcie na ulicu, medzi ľudí, ktorí by inak možno do galérie nešli, a tak by im unikli mnohé diela súčasných výtvarníkov.
Otvorenie výstavy v stánkoch PNS 31. mája sprevádzala performance podľa konceptu Ilony Németh z roku 2016. Šesť osôb na ulici držalo tabule s nápismi, ktoré reflektujú tému diskriminácie. „Je to silné gesto, ktoré sme sa rozhodli preniesť aj na pohľadnice, ktoré vydáme a budú dostupné na predaj v synagóge,“ hovorí Marek Adamov, ktorý bol jedným z ľudí zapojených do tejto performance. Opisuje, že držať takú tabuľu je jedna vec, ale úplne iný pocit to je, keď už ste vystavený priamemu pohľadu okoloidúcich ľudí.
PRÍBEH INŠTALÁCIE
„Všetko sa začalo tým, že nás oslovil výtvarník Stano Masár, ktorý je autorom celého projektu. So stánkami už pracoval v minulosti – boli súčasťou výstavy v Kunsthalle Bratislava aj na festivale Pohoda. Ide o retro objekt, ktorý je sám o sebe atraktívny a zaujímavý. V našom ponímaní sú to dve galérie s výkladom. Ľudia kedysi pozerali do stánkov a čítali obálky časopisov. My sme sa rozhodli tento princíp otočiť a ponúknuť im výklad s umeleckým obsahom. Začali sme teda diskusiami so Stanom Masárom a kurátorom Jurajom Čarným. Vychádzali sme z toho, že aktuálna spoločenská a politická situácia nás núti hľadať formy komunikácie vo verejnom priestore. Aj keď vieme, že tým svet nezmeníme, chceme aspoň zdvihnúť výstražný prst. Tieto naše stánky prezentujú umenie, a to, samozrejme, nezasiahne každého, ale snažili sme sa vyjsť z galérie von. Kurátori mali záujem osloviť konkrétnych umelcov, ja som navrhol aj verejnú výzvu – a ukázalo sa to ako veľmi dobrý krok. Do výzvy sa prihlásilo vyše dvadsať ľudí, medzi nimi aj stredoškoláci či menej známi autori, ktorých by sme inak nenašli,“ približuje celé pozadie výstavy Marek Adamov.
Nie všetky diela autorov, ktorí prejavili záujem vystaviť svoje práce v stánkoch, uvidíte. Niektoré sa nevošli tematicky, iné si vyžadujú samostatnú inštaláciu, a tak sa ich vystavenie zatiaľ pripravuje. Tím pripravuje aj jednorazové performance alebo samostatné výstavy.
ČASOPISY AJ ZNÁMKY
Na začiatku dramaturgia a produkcia zvolili formu, ktorá pripomína skutočný stánok. Diela nie sú v inštalácii detailne zarovnané a nájdete tu naozaj z každého rožka troška. Každý objaví niečo nové aj pri opakovanej návšteve, či už je to nápis, obálka, drobnosť...
Medzi vystavenými dielami sú grafiky Rudolfa Sikoru, špeciálne vytvorené pre tento projekt. Danka Sochorová tu prezentuje časopis Nepraktická žena, ktorý na pohľad pôsobí ako skutočný magazín, aký bežne ľudia vidia v stánku, kopíruje ich dizajn. Ale keď sa človek prizrie bližšie, tak vidí, že na obálke je fotografia plesnivej polievky a vo vnútri si môže prečítať alebo pozrieť tipy na to, ako sa nakladá umývačka riadu, či ako sa suší bielizeň. Raper VEC zase vystavuje svoj satirický časopis Zem & VEC, ktorým reaguje na najznámejší hoaxerský časopis u nás. Tomáš Forró vydal fiktívne noviny Podzemný kuriér a Dorota Sadovská prispela svojím „ženským magazínom“ SADO, ktorý v obale lifestyle časopisov ponúka súčasné umenie. Niektoré časti výstavy vznikli vyslovene ad hoc. Hneď za stánkom PNS sídli žilinské vydavateľstvo Artis Omnis, ktoré počas inštalácie vybralo pre stánok niekoľko vhodných titulov zo svojho portfólia.
V stánku pri Novej synagóge sú aj objekty od Martina Knuta, ktoré tvorí premaľovaním a vystrihovaním novín v kombinácii s poetickými textami, obraz od obľúbenej bývalej pedagogičky Márie Erniholdovej, foto/grafické pohľadnice od Petra Pyppa Dlhopolčeka, Stana Masára a Richarda Köhlera, „mydlová hlava“ Václava Havla od Martina Piačeka, pohľadnice Martina Shootyho Šútovca a Ivany Šátekovej aj s návrhmi známok, tričká a mávadlo Evy Filovej či maľba od stredoškoláčky Veroniky Dubcovej z Považskej Bystrice.
Stánok prezentuje aj práce Tomáša Rafu, Márie Čorejovej či Daniely Krajčovej. Zaujímavým prvkom je aj video Ladislava Čarného - portrét Stalina z kociek cukru, ktorý bol nedávno vystavený v Považskej galérii umenia. Na portrét postupne padajú kvapky vody, ktoré ho rozpúšťajú. Olejomaľbe Paulíny Halasovej sa tím stojaci za výstavou rozhodol vytvoriť kópiu a tú vystaviť, pretože plagát je ako formát vhodnejší do PNS.
Vystavených diel je však omnoho viac, neváhajte si ich ísť pozrieť osobne.
OTVÁRACIE HODINY
Stánky sú otvorené, keď v nich niekto stráži, no väčšinou sú určené na pozeranie zvonka. „Snažíme sa výstavu oživovať aj ďalšími aktivitami – performance, neformálnymi stretnutiami. Napríklad Danka Sochorová plánuje interakciu s návštevníkmi na tému každodenného života žien, Eva z Kundy crew by zase mala koncom júla vyšívať na mrežu stánku. Oslovil nás aj kolektív Abfall, ktorý organizuje malé pop-up párty, čo sa mi zdá ako dobrý nápad na ďalšiu akciu v rámci projektu,“ vymenúva Marek sprievodné aktivity výstavy.
Do projektu sa môžu zapojiť aj dobrovoľníci, ktorí budú v stánku sedieť a prípadne ho predstavia okoloidúcim zvedavcom či tým, ktorí si prídu výstavu cielene pozrieť. Stále je otvorená aj výzva pre umelcov na zapojenie sa prostredníctvom svojej tvorby: „Dostali sme napríklad návrh od Andrey Kalinovej, ktorá vlastní noviny z 21. augusta 1968. Plánujeme ich použiť ako výnimočnú inštaláciu práve v tento deň.“
Projekt výstavy v stánkoch PNS je bezpochyby veľmi hravý, dá sa ponímať z rôznych uhlov a zároveň vyvoláva v prijímateľovi asociácie. Niekto si ich len zvedavo obzrie, iný sa zamyslí. Stánky v noci svietia a môže tiež ľudí pritiahnuť pozrieť si túto zábavnú kuriozitu, ktorá ale skrýva hlboké myšlienky a ponúka témy na diskusie.
„Pre nás je dôležité, že stánky otvárajú priestor na drobné interakcie, rozhovory, gestá. To je možno najdôležitejší zmysel umenia vo verejnom priestore,“ uzatvára Marek Adamov.
Autor a iniciátor projektu: Stano Masár
Dramaturgia a produkcia: Marek Adamov/ Nová synagóga, Stanica-Záriečie, Juraj Čarný/ Curatorial studies Institute, Stano Masár
Výstava potrvá do konca septembra.
