Túto špeciálnu školu navštevuje aktuálne 120 žiakov, a to vo všetkých kategóriách postihnutia. Na niektorých ani nebadáte, že majú nejaký handicap, iní zas nerozprávajú. Podľa toho sú rozdelení do troch zložiek, ktoré škola združuje pod jednou strechou: Stredná odborná škola (SOŠ) – do strednej odbornej školy sa prijíma žiak so zdravotným znevýhodnením s intelektom v norme, ktorý úspešne ukončil vzdelávanie v poslednom ročníku základnej školy.
Odborné učilište (OU) – do odborného učilišťa sa prijíma žiak s mentálnym postihnutím alebo žiak s mentálnym postihnutím (variant A) v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorý ukončil vzdelávanie v poslednom ročníku základnej školy, špeciálnej základnej školy alebo ukončil povinnú školskú dochádzku. Praktická škola( PŠ) je určená pre chlapcov aj dievčatá, menej zručných absolventov špeciálnej základnej školy vzdelávaných podľa variantu B a C. Riaditeľkou školy je Mária Valjašková.
Prichádzajú tu aj traumatizované deti
Pre každého je tu miesto a každému chcú vytvoriť podnetné a priateľské prostredie. Akoby totiž toho mali naloženého málo, často tieto deti už prichádzajú s traumami. „Mnoho týchto detí bolo integrovaných do bežnej školy, medzi zdravé deti. Máme však odpozorované, že integrácia nefungovala, ako by mala a v klasickej škole to nezvládli. Učitelia by mali rešpektovať pravidlá a odporúčania psychológov a psychiatrov, ale nie vždy to tak je a tieto deti sú tam nešťastné. Potom prídu k nám vo veľmi zlom psychickom stave, majú fóbiu z učiteľov, sú ustráchané, majú strach odpovedať keď pri nich nie je asistent,“ opisuje zástupkyňa školy Anna Moskalová.
Jej slová potvrdzuje Jarmila Marčišová, ktorá vyučuje odbor fotografia na SOŠ, vedie výtvarný krúžok s prvkami artefiletiky, aj vlastnú triedu. „Mnohé deti sem prichádzajú s veľkými psychickými problémami a dlho trvá, kým nám začnú dôverovať. Sú zakríknuté, lebo na tých predošlých školách boli často šikanované, odsúvané, nebrávali ich na výlety. Máme prípady, že stačil rok na klasickej strednej škole, a k nám prišli deti v depresii, so suicidiálnymi sklonmi alebo tendenciou sebapoškodzovať sa. Integrácia je dobrá vec, ale náročná v praxi. Tu máme individuálny prístup ku každému žiakovi a výhoda je, že sme všetci vyštudovaní špeciálni pedagógovia. Majster odbornej výchovy spolu s asistentom pedagóga vedia, kto z ich triedy potrebuje pomoc niektorého z nich alebo či dokáže pracovať sám,“ hovorí.
Prvý polrok tak riešia socializáciu, klímu v triede a aby tieto deti vôbec do školy prišli. „Majú zlé návyky, nechodili do školy, lebo sa cítili odstrčení. Ja mám žiakov SOŠ, ktorí majú telesný handicap, nemajú mentálne postihnutie, čiže si plne uvedomovali, čo sa im na predchádzajúcej škole deje. Puberta je náročná pre každé dospievajúce dieťa a oni sa z toho nevedia dostať sami. Ale keď sa nám už podarí získať si ich dôveru a presvedčiť ich, že im neublížime, potom radi chodia do školy, vznikajú tu priateľstvá a dobre sa s nimi pracuje,“ dodáva Jarmila Marčišová.
Učia sa remeslu aj umeniu
Škola ponúka niekoľko odborov, v ktorých sa vedia po absolvovaní štúdia uplatniť. Stredná odborná škola aktuálne ponúka odbory Fotograf a Manikér/pedikér. „Predtým sme mali odbor Aranžér, ale vyradili nám ho zo siete, hoci sme ho chceli zachovať aspoň pre žiakov s poruchami autistického spektra. Pre nich to bol ideálny pokojný učebný odbor. To je veľká škoda,“ podotýka Anna Moskalová. Študenti odboru Manikér/pedikér majú na Jarnej ulici prevádzku, kde praxujú a robia služby na zákazky.
V odbornom učilišti je viac odborov: Cukrárska výroba, Inštalatér – vodovodné zariadenia, Poľnohospodárska výroba – záhradníctvo: kvetinár, zeleninár, sadovník, Opatrovateľská starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb, Textilná výroba – ľudovoumelecká tvorba a Obchodná prevádzka – príprava, skladovanie a predaj tovaru. „Všetko je spojené s praxou, kde sú prítomní vždy aj naši majstri a majsterky. Dievčatá opatrovateľky sú napríklad teraz na praxi v centrách sociálnych služieb v Žiline, vo Varíne a v Tepličke nad Váhom. Žiačky a žiaci sa starajú o klientov, pomáhajú zdravotným sestrám, riešia hygienu, prezliekajú postele, kŕmia, kúpu klientov a klientky. A sú zároveň príjemné spoločníčky a spoločníci, chodia na prechádzky a nákupy. Nedávno poslali seniori našim žiačkam a žiakom ďakovný list, čo ich veľmi povzbudilo,“ pokračuje zástupkyňa školy. Minuloročnú absolventku takto zamestnali v Tepličke nad Váhom a obec jej poskytla aj bývanie.
Na škole to krásne rozvoniava, pretože cukrári denne vyrábajú chutné a voňavé koláčiky. Tie predávajú v školskom bufete a verejnosť si ich môže objednať aj na rôzne príležitosti. Robia ich poctivo a kvalitne podľa tradičných receptúr. Ich laskonky sú vraj legendárne. Minulý týždeň ich priamo na škole navštívila aj známa cukrárka Natacha Pacal, ktorá je odbornou garantkou populárnej televíznej šou Pečie celé Slovensko.
Žiaci a žiačky učebného odboru záhradník chodia praxovať do Flory, predavači do Tesca. „Každé štúdium je trojročné. Je ideálne, keď rodičia nadväzujú na našu prácu, vtedy dieťa napreduje, je spokojné a šťastné,“ hovorí Anna Moskalová.
Pre fyzicky slabších je otvorený odbor textilnej výroby, kde sa žiaci učia šiť, štrikovať, tkať či paličkovať pod vedením majsterky odbornej výchovy pani Anny Záňovej. Ich výrobky sú hotové umelecké diela a kde kto by si ich rád zavesil na stenu. Blíži sa koniec školského roka a my obdivujeme precíznu prácu chlapca, ktorý malíčkami a palcami bez kĺbov usilovne paličkuje anjela...
Vždy vedia prekvapiť
Áno, o chvíľu sú letné prázdniny. Každý si rád oddýchne od školy, ako žiaci, tak i učitelia. Zástupkyňa Anna Moskalová potvrdzuje, že práca je náročná, ale už po pár dňoch bez detských hlasov na chodbe je v škole otupno. „Tieto deti vás posúvajú každý deň. Držia vás akoby pri živote. Musíte prísť do práce s čistou hlavou a v strehu, lebo oni vám bežne položia otázku, na ktorú nie ste pripravení. Myslíte si, že ste zažili už všetko, ale vždy vedia prekvapiť. Ja na tieto deti nedám dopustiť,“ hovorí a jedným dychom priznáva, že sa v práci aj veľa nasmeje. „Máme jedného záhradníka autistu, a on je taký, že môžem byť hocijako smutná, on ma rozosmeje. Tieto deti si vyberajú svojich ľudí, a keď vám dá najavo, že vás rád vidí, podá vám ruku, niečo sa opýta, to je pekné.“
Vtipné hlášky a zážitky, pri ktorých si musia pedagógovia zachovať vážnu tvár, sú chvíle, ktoré ich povzbudzujú v práci. „Môžete prečítať neviem koľko kníh, toto je skrátka život. Tieto deti nám dávajú veľa, a myslím tým všetkých ľudí v špeciálnom školstve.“
Odborníkov vo svojich radoch by potrebovali ako soľ. „Máme takú skúsenosť, že nám stredné školy berú asistentov. My ako špeciálna škola sotva dostaneme dvoch asistentov, teraz máme dva a pol. A potrebujeme ich viac. Len detí na autistickom spektre máme tento školský rok 23 (zo 120 žiakov). Na bežnej základnej alebo strednej škole má každý autista asistenta. Áno, my sme špeciálni pedagógovia, ale pri každom jednom autistovi to je špecifické. Musíme zistiť ako ich zaradiť, ako s nimi pracovať, či sa dokážu socializovať s inými,“ pokračuje.
Nedostatok asistentov však nie je jedinou výzvou, s ktorou sa škola stretáva. Pri práci s deťmi s poruchou autistického spektra neexistujú univerzálne návody ani zaručené postupy. „Už dlhé roky robím s týmito deťmi a vždy ma niečo prekvapí. Nech mi nikto nevraví, že sa dá nalinkovať, ako budeme učiť autistov. To tak nefunguje. Každý jeden je úplne iný,“ hovorí Anna Moskalová. Napriek náročnosti práce hovorí o autistických žiakoch s veľkou láskou. „Sú úžasní. K nim si musíte nájsť cestu. Pokojom, trpezlivosťou. Mali sme tu jedného chlapca, ktorý si vybral svojich ľudí, a keď ich tu ráno videl, bol spokojný. Každé ráno prišiel, podal ruku, pozdravil. Nedávno nás prišiel pozrieť. Všetkých si pamätal, vedel, kto kde sedel, čo robil. Obdivoval moje kľúče s Eiffelovkou. Mama nám hovorila, že na školu stále spomína. To sú chvíle, ktoré človeka potešia.“
V škole sa vzdelávajú autisti bez mentálneho postihnutia, aj tí, u ktorých sa pridružili ďalšie diagnózy. „Dá sa pracovať s autistami, s deťmi s Downovým syndrómom aj s inými diagnózami. Poviem vám úprimne, že by som nemenila. Hoci pred rokmi som tvrdila, že toto robiť určite nebudem. V septembri tu budem tridsiaty rok,“ usmieva sa zástupkyňa.
Majú svoje sny
Individuálny prístup je základom celého vzdelávania. Každý žiak má iné možnosti, tempo aj limity. „My dokážeme učivo prispôsobiť každému tak, aby ho zvládol. Áno, máme nároky. Vyžadujeme prípravu aj učenie, nedávame nič zadarmo. Ale musíme prihliadať na diagnózu a schopnosti konkrétneho dieťaťa,“ dodáva.
Zároveň však škola dokazuje, že správne nastavené vzdelávanie dokáže priniesť výsledky. Niektorí absolventi zo SOŠ pokračujú ďalej na maturitnom štúdiu a výnimočné nie sú ani vysokoškolské úspechy. Dôležité je najmä správne zaradiť dieťa do typu štúdia, ktorý zodpovedá jeho možnostiam.
Úspechy žiakov sa neukazujú len po skončení školy. Pravidelne sa zapájajú aj do odborných súťaží po celom Slovensku. Cukrári nedávno obsadili piate miesto, záhradníci dokonca druhé. „Naši žiaci sú šikovní a rodičia sú na nich právom pyšní. Klobúk dole pred učiteľmi, majstrami a majsterkami, ktorí sa im venujú aj nad rámec bežnej výučby. Pripravujú ich na súťaže a výsledky potom hovoria samy za seba,“ konštatuje Anna Moskalová.
Hoci sa škole darí napĺňať svoje poslanie, stále jej chýbajú priestory, ktoré by ešte viac podporili psychickú pohodu žiakov. Vedenie už niekoľko rokov pripravuje projekt úpravy vnútorného átria.
„Chceli by sme vytvoriť bezpečný oddychový priestor, kde by mohli tráviť prestávky. Niektorí potrebujú byť na čerstvom vzduchu, iní sa potrebujú prejsť alebo oddeliť od väčšej skupiny. Predstavujeme si tam lavičky, zeleň, vodné prvky, priestor na relaxáciu, ale aj na vyučovanie či terapeutické aktivity,“ vysvetľuje pedagogička Jarmila Marčišová.
Projekt by stál približne 20–tisíc eur, no napriek viacerým pokusom sa škole zatiaľ nepodarilo získať financovanie.
Keď človek prechádza chodbami školy, rýchlo pochopí, aká pestrá je skladba jej žiakov. V jednej triede sedí autista, vedľa neho dieťa s dyslexiou, dysgrafiou či dyspraxiou. Inde zas mladý človek s Downovým syndrómom alebo telesným postihnutím. Každý z nich má iný príbeh, iné limity aj iné sny.
A práve v tom spočíva výnimočnosť Spojenej školy internátnej v Žiline. Je miestom, kde sa deti učia napriek svojmu znevýhodneniu. Je miestom, kde sa učia žiť dôstojný, samostatný a plnohodnotný život. Taký, v ktorom ich diagnóza nie je tým najdôležitejším, čo ich definuje.
