Žilinský Večerník

Návšteva hradu za tmy? Vô­bec to nemusí byť také stra­šidelné, ako by sa na prvé po­čutie mohlo zdať. O tom sa mohli presvedčiť účastníci Dušičkového výstupu na hrad Hričov, ktorý sa prvú novem­brovú sobotu konal v Hri­čovskom Podhradí. Organi­zátorom podujatia, ktoré sa tento rok uskutočnilo už po štvrtýkrát, sú členovia Zdru­ženia priateľov Hričovské­ho hradu, ktorí sa už od roku 2010 snažia o jeho čiastočnú záchranu.
„Prvý ročník išlo čisto len o večerný výstup, no druhý rok sme chceli podujatie nejako vylepšiť, a tak sme zorganizovali tombolu, v kto­rej pokračujeme doteraz. Aj tento rok (3. 11. 2018) sme sa stretli pred pohostinstvom v Hričovskom Podhradí, kde sme celú akciu tradične otvo­rili. Na úvod sme formou pre­zentácie predstavili návštev­níkom našu prácu na hrade a následne sme sa spoločne presunuli s baterkami a lam­pášmi na osvetlený hrad, kde sme mali pre návštevníkov prichystaný stánok s tep­lým čajom a vareným vínom. Okolo pol ôsmej sme zača­li s vyhlasovaním tomboly a dokopy sme rozdali viac ako 50 cien. Poslední návštevníci opúšťali hrad približne pred desiatou. Účasť odhadujem na cca 500 ľudí,“ opísal prie­beh obľúbenej novembrovej akcie riaditeľ združenia Jozef Mihálik.

HRIČOVSKÉ PODHRADIE ZAŽILO DOPRAVNÝ KOLAPS

Každý rok sa Dušičkový vý­stup pre organizátorov ne­sie v silnej atmosfére. Štvr­tý ročník ich milo prekvapil vysokou účasťou aj ochotou ľudí pricestovať na poduja­tie z veľkej diaľky. „V dedi­ne vznikol dopravný kolaps, ulice boli zapchaté, ľudia k nám prichádzali z celého Slovenska. Nesmierne nás to prekvapilo, keďže sme o vý­stupe informovali len cez našu stránku a sociálnu sieť. Hrad je príliš malý na takéto veľké podujatia a do budúc­nosti sa celkom aj obávame, ako tam ľudí pomestíme, keďže je ich z roka na rok viac,“ smeje sa riaditeľ zdru­ženia a hlavný organizátor výstupu.
Zorganizovať podujatie v takomto rozsahu vyžadu­je dôkladnú prípravu aj po­trebné vybavenie. „Najviac sa akcii venujeme mesiac pred jej začatím. Musíme zabezpečiť elektrocentrá­ly, svetlá na osvetlenie hra­du, nehovoriac o všetkých kábloch, ktoré na to potre­bujeme. Tento rok sa nám podarilo zakúpiť vlastný projektor a premietacie plát­no, čo nám trochu uľahčilo situáciu. Celkovo by sa dala akcia posunúť aj na vyš­šiu úroveň, no každoročne bojujeme s malým počtom našich členov, vždy je to na hrane zvládnutia,“ bezmoc­ne konštatuje Jozef Mihálik.

NAJVZÁCNEJŠÍM OBJEKTOM JE ZADNÝ PALÁC

Aj keď združenie tvorí len hŕstka ľudí, ich výkony sú heroické. Vďaka ich usilov­nej práci sa za osem rokov podarilo zo spustošeného hradu vytvoriť peknú, za­chovanú zrúcaninu.
„Na hrade pracujeme se­dem mesiacov, od mája do no­vembra každý pracovný deň, a často aj cez víkendy. Odha­dujeme, že do konca sezóny sa odrobí okolo 1300 hodín. Posledné dva roky sa venu­jeme prevažne konzervácii zadného paláca, ktorý sa po­važuje za najväčší a najvzác­nejší objekt hradu. Práve tu je do budúcnosti najväčšia šan­ca na prestrešenie miestnos­ti. Samozrejme, nezabúdame ani na ostatné časti hradu. V rožnej veži sme tento rok dokončili konzerváciu podla­hy a nadmurovali aj východný obvodový múr. V tomto roku sme nadviazali kontakt aj so Žilinskou univerzitou, spo­ločne sme preskenovali hrad a pomocou georadaru zisťovali existenciu zasypaných miest­ností pod hradom,“ rozpráva.

CELOŽIVOTNÉ DIELO A POSLANIE

V týchto dňoch už členovia združenia pripravujú hrad na zazimovanie. V záchranných prácach budú opäť pokračo­vať na jar. „V roku 2019 plá­nujeme zamurovať veľkú ka­vernu v severnej stene hradu, pokračovať v konzervácii po­škodených korún obvodových stien, pôvodných omietok a objektu rožnej veže. Budúci rok chceme podať projekt aj na budovu mýtnice v Dolnom Hričove, kde sme dali aktu­álne vykonať reštaurátorský výskum omietok a kde plá­nujeme v budúcnosti organi­zovať rôzne výstavy,“ hovo­rí o plánoch na nasledujúcu „murársku sezónu“ riaditeľ, ale aj zakladateľ združenia.
Pri záchrane hradu stojí Jozef Mihálik už od úplného začiatku. Aký vzťah si za ten čas k nemu vytvoril? „Hrad je pre mňa celoživotné dielo a poslanie. Boli časy, keď som tam bol častejšie ako doma a bol to môj druhý domov. Hrad predstavuje realizáciu mojich snov a dáva mi dob­rý pocit, že tu po mne niečo zostane a prispejem k skráš­leniu našej krajiny,“ úprimne konštatuje.
Tento rok združenie opäť finančne podporilo mi­nisterstvo kultúry sumou 13 600 eur. Pomocnú ruku podali aj súkromní investo­ri a peknú čiastku sa po­darilo vyzbierať aj formou 2 % z daní (2773 eur), začo sú „hradní“ chalani veľ­mi vďační. Každá pomoc sa však pri záchrane takého kolosu, akým je stredoveký hrad, zíde. Združenie môže­te podporiť dobrovoľníckou činnosťou priamo na hra­de alebo ľubovoľným finančným príspevkom na účet: SK88 8330 0000 0029 0109 7013.