Nemocničný odpad nemusí na prvý pohľad pôsobiť nebezpečne. Môže však obsahovať infekčný biologický materiál, toxické látky či ostré predmety, ktoré pri nesprávnej manipulácii ohrozujú zdravotníkov, pracovníkov odpadového hospodárstva aj verejnosť. Osobitným rizikom sú použité ihly a skalpely. Ak skončia v bežnom odpadovom vreci, môžu spôsobiť poranenie a následne aj riziko prenosu infekčných ochorení. „Práve preto sa zdravotnícky odpad musí triediť už priamo v zdravotníckom zariadení a nebezpečné zložky sa nesmú miešať s komunálnym odpadom,“ uvádza Zuzana Krenyitzká, manažérka marketingu a komunikácie FCC Slovensko.
Gro odpadu pochádza z nemocníc
Potvrdzuje to aj Ministerstvo zdravotníctva SR. „Zanedbanie správnych postupov alebo nesprávne zneškodnenie nemocničného odpadu môže predstavovať epidemiologické riziko. Ak sa kontaminovaný materiál dostane na bežnú skládku, hrozí prenos nebezpečných nákaz. Riziko sa týka napríklad vírusových hepatitíd typu B a C, HIV, parazitárnych infekcií či kontaktu s multirezistentnými nemocničnými baktériami. Aj preto je nevyhnutné, aby bol nebezpečný zdravotnícky odpad správne vytriedený, bezpečne prepravený a následne zneškodnený,“ uvádza hovorkyňa ministerstva Veronika Daničová.
Nebezpečenstvo však nepredstavujú iba infekcie. Nesprávne zneškodnené liečivá, antibiotiká a chemické látky môžu kontaminovať pôdu a podzemné vody. Pri antibiotikách navyše vzniká riziko podpory antimikrobiálnej rezistencie.
Rozsah problému ukazujú aj čísla. Podľa Stratégie odpadového hospodárstva SR vzniklo v roku 2024 na Slovensku 10 620 ton zdravotníckeho odpadu, pričom až 72 percent tvoril nebezpečný odpad. Približne 71 percent celkového množstva pochádzalo z nemocníc. Nebezpečný odpad preto preberajú špecializované spoločnosti, ktoré zabezpečujú jeho prepravu a následné spracovanie, najmä vysokoteplotným spaľovaním alebo sterilizáciou.
Na Kysuciach pripravujú rozšírenie možností spracovania
Podľa spoločnosti FCC Slovensko sú súčasné kapacity na spracovanie zdravotníckeho odpadu nedostatočné. Dôležité je preto nielen ich zvyšovanie, ale aj dostupnosť zariadení v jednotlivých regiónoch, aby sa nebezpečný materiál nemusel prepravovať na veľké vzdialenosti.
„Pri súčasných objemoch produkcie zdravotníckeho odpadu je dôležité, aby sme kapacity na spracovanie postupne navyšovali a zároveň ich rozvíjali v jednotlivých regiónoch,“ uviedla Zuzana Krenyitzká.
Na túto potrebu má reagovať pripravovaný projekt hygienizácie vybraných druhov zdravotníckeho odpadu v regióne Kysúc. Podľa spoločnosti tu pôsobí takmer 400 zdravotníckych a sociálnych zariadení, ktoré takýto odpad produkujú. Hygienizácia využíva horúcu paru alebo mikrovlnné žiarenie, pomocou ktorých sa v uzavretom zariadení odstraňujú infekčné vlastnosti odpadu. Následne sa materiál odváža na ďalšie spracovanie, napríklad do spaľovne alebo cementárne.
Spoločnosť FCC Slovensko už v Kysuckom Novom Meste prevádzkuje spaľovňu určenú aj na zneškodňovanie nemocničného odpadu. Podľa prevádzkovateľa zariadenie využíva technológiu spĺňajúcu environmentálne štandardy, pričom emisie sa nepretržite monitorujú a výsledky meraní sa zverejňujú.
Bezpečné nakladanie so zdravotníckym odpadom tak zostáva dôležitou súčasťou ochrany verejného zdravia. Otázkou je, ako rýchlo sa podarí rozšíriť potrebné kapacity aj v jednotlivých regiónoch Slovenska.
