Mesto je domovom mnohých zvierat, ktoré sa prispôsobili životu v človekom zmenenej krajine. Netopiere a dážďovníky sa ukrývajú na fasádach budov. Čo však s nimi, keď sa zatepľuje?
ŽILINA. Na základe sledovania výskytu dážďovníka obyčajného sa odhaduje, že viac ako 90 % populácie tohto druhu žije v mestách. Hniezdi najmä v panelových domoch. „Zvyšujúci sa trend a zároveň aj poskytovanie finančného príspevku na zatepľovanie a rekonštrukciu bytových domov spôsobili, že u dážďovníka, ako aj iných druhov vtákov žijúcich v mestách (napr. vrabce, belorítky a pod.), bol v posledných rokoch zaznamenaný výrazný pokles v početnosti ich populácií. Ak by sa nerealizovali opatrenia na ich ochranu a zachovanie hniezdnych možností, je tu reálne riziko, že pri pokračujúcom trende zatepľovania bytových domov by sa tieto druhy dostali na pokraj úplného vyhynutia na Slovensku,“ objasňuje Ľubomíra Vavrová z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia.
Ich ochrane počas zatepľovania a rekonštrukcie budov sa venujú partneri projektu Ochrana dážďovníka tmavého a netopierov v budovách na Slovensku, konkrétne projekt Life. Jeho cieľom je zastaviť úbytok hniezdisk a úkrytov týchto živočíchov počas zásahov do budov. „Aj v Žiline boli realizované opatrenia na ich ochranu. Keď to bolo technicky možné, boli zachované existujúce hniezdiská a úkryty v atikových otvoroch a pod. Podľa potreby boli vytvorené náhradné možnosti, a to inštaláciou búdok pre vtáky a netopiere na zateplených budovách,“ informuje Ľubomíra Vavrová.
V Žilinskom kraji bolo za posledné 4 roky inštalovaných viac ako 180 búdok pre vtáky a netopiere, čím sa vytvorilo viac ako 360 náhradných hniezdisk pre vtáky a úkrytov pre netopiere. V atikových otvoroch na panelákoch sa vhodnými postupmi podarilo zachovať viac ako 1630 pôvodných hniezdisk a úkrytov. Nasadením ochranárov sa zachovalo viac ako 11-tisíc hniezdisk a úkrytov v rámci celého Slovenska. Projekt je finančne podporený z EÚ a ministerstvo životného prostredia kladie dôraz na komunikáciu s úradmi štátnej správy, stavebnými firmami, projektantmi, bytovými družstvami a pod., a zvyšovanie informovanosti o týchto problémoch. „Finančné aj personálne kapacity mimovládnych organizácií, ktoré projekt realizovali, sú však obmedzené a bez ďalšej finančnej podpory bude pokračovanie v rozbehnutých aktivitách veľmi náročné. Bude potrebné, aby aj zodpovedné štátne orgány a inštitúcie, napr. Štátna ochrana prírody SR, našli prostriedky na zapojenie sa, najmä v súvislosti s praktickou realizáciou opatrení na ochranu vtákov a netopierov v budovách,“ dodáva.
Tie si vyžadujú odborné znalosti, spoluprácu so stavebnými firmami a riešenie na legislatívnej úrovni. Príkladom zo susednej Českej republiky je povinnosť žiadateľov o finančný príspevok na zatepľovanie a rekonštrukciu budov predložiť odborný posudok v súvislosti s výskytom chránených druhov živočíchov a v prípade potreby do projektu zapracovať opatrenia na ochranu existujúcich hniezdisk, resp. vytvorenie náhradných.
Veronika Cvinčeková, snímka archív
