Aké sú hlavné úlohy mestských organizácií rybárov na Slovensku, respektíve tej žilinskej?
Našou úlohou je zastrešovať rybársku činnosť ako takú. Sme organizačnou zložkou Slovenského rybárskeho zväzu a zabezpečujeme výkon rybárskeho práva, vydávanie povolení na lov a starostlivosť o rybárske revíry v našom regióne.
Rybárske revíry sú pridelené užívateľovi rybárskeho práva, ktorým je najčastejšie Slovenský rybársky zväz, ktorý následne správu deleguje na svoje organizačné zložky, v našom prípade na Mestskú organizáciu SRZ v Žiline. Revíry teda nemáme zverené priamo zo zákona, ale do užívania nám ich zveruje Rada SRZ.
Ide o miestne vody – lovné, „chyť a pusť“ a aj odchovné potoky, na ktorých vykonávame hospodársku činnosť. Dnes sa už rybia osádka nedokáže prirodzene obnovovať v takej miere ako v minulosti – rybárov je viac, pribúdajú rybožravé predátory a vody je menej. Preto sú nevyhnutné hospodárske chovy a systematické zarybňovanie podľa plánov, ako aj starostlivosť o druhovú a vekovú pestrosť rýb.
Súčasťou tejto činnosti je aj komunikácia s orgánmi štátnej správy, vďaka čomu dokážeme zastupovať záujmy našich členov.
Koľko máte členov?
Máme približne 3500 aktívnych členov, z toho je 2600 dospelých, 800 detí do 15 rokov a zvyšok tvorí mládež. Pri deťoch je fluktuácia výrazná, pretože ich často niečo nadchne, no po krátkom čase ich začne baviť niečo iné.
Aj preto sa snažíme s mládežou aktívne pracovať a zapájať ju do diania v organizácii napríklad prostredníctvom rôznych podujatí. V rámci našej mestskej organizácie pripravujeme športové akcie pre deti aj dospelých. Medzi tradičné detské preteky patria Memoriál K. Matyasa a Žilinský feeder, Memoriál J. Púčika a Žilinská plandavka v Celulózke.
Väčšina detských pretekov sa organizuje na stojatých vodách, no Memoriál J. Púčika prebieha na Váhu, kde nám situáciu komplikuje nová cyklotrasa z Varína do Nezbudskej Lúčky vedená priamo popri koryte rieky. Problémom je, že cyklochodník je vybudovaný v tesnej blízkosti revíru bez inej možnosti prístupu k vode a je intenzívne využívaný cyklistami aj chodcami. Počas pretekov, keď sa deti pohybujú po brehu a manipulujú s výstrojom, vzniká zvýšené riziko kolízií a ohrozenia ich bezpečnosti. Cyklochodníky sú síce trendom, ale často chýba ohľaduplnosť.
Z pohľadu rybára to nie je ideálne ani preto, že kedysi sa sem dalo dostať autom a priviezť si kompletnú výstroj, čo dnes už možné nie je.
Okrem detských podujatí organizujeme aj preteky pre širokú rybársku verejnosť, najmä Rajecký kapor, Dúhové Brodno a O pohár predsedu MsO. Zároveň zastrešujeme športových rybárov združených v kluboch – Klub Potočník (muškári), Vagon Klub (plávaná) a Žilinský feeder.
Apropo, je rybárčenie šport alebo koníček?
Aj to súvisí s tým, akú širokú skupinu ľudí dnes rybárčenie oslovuje. Pre väčšinu ľudí je to najmä koníček. Bežný rybár si ide k vode oddýchnuť a vypnúť od každodenných starostí.
Na druhej strane sú aj takí nadšenci, ktorí to berú naozaj športovo. Vidno to napríklad na prehľadoch o úlovkoch – niektorí majú zaznamenaných aj viac ako 300 vychádzok za rok, takže sú pri vode prakticky každý deň.
Stretáva sa vaša miestna rybárska komunita?
Práve v tom je rybárčenie špecifické – nie je to len o jednotlivcovi pri vode, ale aj o komunite ľudí okolo revírov. Stretávame sa najmä pri vode, no to je skôr taká čerešnička na torte, pretože o revíry sa treba v prvom rade starať.
U nás platí, že každý dospelý člen a mládež musí odpracovať brigádnické hodiny, ktoré organizuje hospodár alebo poverená osoba, výnimku majú ženy, deti, dôchodcovia a ŤZP. Tá starostlivosť má rôzne podoby – od odlovov lososovitých rýb z chovných potokov až po údržbu okolia kaprových vôd.
Veľkou témou je aj poriadok. Hoci si má každý po sebe miesto vyčistiť, nie vždy sa to dodržiava, pričom neporiadok nevzniká len vinou rybárov, ale aj návštevníkov, keďže revíry slúžia ako oddychové zóny. Nie je výnimkou, že počas jednej brigády vyzbierame aj niekoľko desiatok vriec odpadu, ktorého likvidácia nie je jednoduchá.
Súčasťou starostlivosti je aj kosenie brehov a prerezávanie krovín, aby mali rybári pri vode aspoň základné podmienky a komfort.
Spomenuli ste, že máte vo svojich radoch aj ženy?
Áno, máme 281 rybárok v rámci všetkých vekových kategórií.
Aké výzvy alebo problémy najviac ovplyvňujú činnosť rybárov u nás v regióne?
Najväčšie výzvy, ktoré dnes vnímame, súvisia najmä s vodou a jej kvalitou. Za tie roky vidno výrazný pokles hladín aj zmeny v prietokoch, čo má priamy dopad na rybie osádky. V niektorých úsekoch tokov sa nám už stalo, že voda výrazne klesla alebo úplne vyschla. Také situácie vieme len ťažko riešiť včas.
S tým úzko súvisí aj otepľovanie vody. Niektoré druhy rýb, najmä tie pôvodné, ako pstruh, sú na to veľmi citlivé, pretože potrebujú studenú a dobre okysličenú vodu. Na mnohých miestach sa už jednoducho prestávajú prirodzene vyskytovať.
Ďalším veľkým problémom sú rybožraví predátori, či už vtáctvo alebo iné živočíchy, ktoré dokážu výrazne znížiť stavy rýb v revíroch. V kombinácii s nižším množstvom vody je tlak na rybiu osádku ešte väčší.
No a nesmieme zabudnúť ani na ľudský faktor. Revíry sú čoraz viac využívané aj na rekreáciu a oddych, čo prináša zvýšený tlak na ich čistotu a údržbu. Často riešime odpad a potrebu udržiavať okolie, aby boli revíry použiteľné nielen pre rybárov, ale aj pre verejnosť.
Nájdete si ešte dnes čas na rybárčenie? Máte aj nejaký osobný rekordný úlovok?
Priznám sa, momentálne som už skôr taký „rybár – úradník“. Tento rok som bol na rybách asi dvakrát. Skôr je to o tom, že si neviem dobre zorganizovať čas, takže to beriem aj trochu ako vlastnú rezervu (smiech).
Osobný rekord asi ani nemám. Keď idem na ryby, idem si hlavne oddýchnuť a vyčistiť hlavu. Mám rád tečúce vody a prívlač, tam mám svoj pokoj. Na rybníkoch je to zas viac o partii a rozhovoroch, ale ja to rybárčenie beriem skôr ako relax. Pravdupovediac, rybárov mám dosť aj počas „úradných hodín“ (smiech).
Treba tiež povedať, že všetci zvolení funkcionári vykonávajú činnosť v prospech organizácie popri svojej vlastnej práci. Často sa k nej dostanem až večer doma – sadnem za počítač a riešim veci. Vo funkcii som zatiaľ krátko, takže je prirodzené, že sa stále učím. Pri takýchto pozíciách je dôležité, aby sa skúsenosti odovzdávali od skúsenejších členov, ktorí už možno nie sú súčasťou výboru, ale vedia poradiť a pomôcť. A tak to podľa mňa má fungovať.
