Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

15. november 2018 | Leopold

Zdravie a životný štýl

Pavel Martinický zachránil Bytču pred povodňou

Bytčan Pavel Martinický výrazne zmenil tvár svojho rodného mesta. Bol to totiž práve on, kto naprojektoval vodné dielo Vážsky kanál, posunul koryto potoka Petrovička tak, aby mesto obchádzal. Vďaka nemu vznikol aj podchod popod kanál a pripisuje sa mu zbúranie kaplnky, ktorá musela ustúpiť plánovanej výstavbe kanála.

15.12.2014 | 14:51

Bytčan Pavel Martinický výrazne zmenil tvár svojho rodného mesta. Bol to totiž práve on, kto naprojektoval vodné dielo Vážsky kanál, posunul koryto potoka Petrovička tak, aby mesto obchádzal. Vďaka nemu vznikol aj podchod popod kanál a pripisuje sa mu zbúranie kaplnky, ktorá musela ustúpiť plánovanej výstavbe kanála.
 

BYTČA. Po druhej svetovej vojne, s rastúcim priemyslom stúpla na Slovensku aj potreba po elektrickej energii. Vláda sa rozhodla na jej výrobu využiť vodnú energiu rieky Váh a začala budovať vážske kanály s vodnými elektrárňami. Na úseku Horný Hričov – Nosice dostal úlohu naprojektovať stavbu Bytčan Pavel Martinický.

Stavba kanála.

Ako prvé musel vyriešiť križovanie potoka Petrovička s kanálom. „Zistil som si, že Petrovičku pri poslednej úprave v 20. rokoch projektovali na storočnú vodu 60 m3/s. Podľa mojich výpočtov však mohla prejsť voda až 140 m3/s. Potok teda nemal kapacitu na odvodnenie storočnej vody a hrozili záplavy. Ja som to musel riešiť,“ začína svoje rozprávanie projektant stavby.

Navrhol, že vytvorí úplne nové koryto a doňho veľkú časť vody odvedie mimo mesta. V Prahe mu to však neschválili. Trvali na tom, že musí urobiť len jedno koryto cez mesto, dimenzované na 140 m3/s.

„Som Bytčan a toto som nemohol pripustiť. Preto som sa rozhodol vytvoriť úplne nové koryto tak, ako ho poznáme dnes, ktoré vedie od detského domova, okolo kaplnky a sadu do Váhu. Nemal som však na to peniaze ani povolenie. Preto som to urobil tak, že vykopanú zeminu som použil na násyp pod cestu, ktorá križovala kanál a vedie na Kolárovice. Z nového koryta Petrovičky, ktoré je však v projekte vedené ako koryto pre zemné práce, som vykopal 70-tisíc m3 zeminy a odviezol som ju na násyp pod štátnu cestu cez kanál,“ prezradil Pavol Martinický. Staré koryto, ktoré viedlo cez Popolišku, zasypali a dnes je tam ulica, na ktorej stoja domy.

Ako hlavný projektant diela.



Nakoniec sa dočkal aj oficiálneho odobrenia svojho postupu. Aj keď zo začiatku to nevyzeralo ružovo, raz ráno totiž do Bytče prišiel Ing. Grossman z Prahy a jeho prvá otázka bola, kto financuje preložku potoka Petrovička. „Už to prasklo, vykríkol ktosi v kancelárii. Ja som však zobral situáciu, rozložil som mapu na stole a vysvetlil som mu to. Nepovedal nič, išiel si to pozrieť na vlastné oči. Keď sa o dve hodiny vrátil, skonštatoval, že sa mu to páči a že si dobre vedieme. Poďakoval som mu a Petrovička je mimo. Ochránil som tým Bytču pred obrovskými záplavami,“ vydýchol si ešte aj dnes hlavný architekt. A ak by prišla ešte väčšia ako storočná voda, ani tak by nezaplavila Bytču. Nové koryto Petrovičky má totiž pravú hrádzu o 20 cm nižšiu ako ľavú, takže v prípade záplav sa voda vyleje do polí a nie na mesto.
 

Kaplnka padla za obeť výstavbe.


Pavla Martinického niektorí starí Bytčania vinia z toho, že dal zbúrať kaplnku, ktorá stála na mieste, kadiaľ dnes preteká kanál. „Takéto vodné dielo, to nie je chodník v lese. Musí byť rovné, lebo každá zákruta predlžuje trať a je to strata na spáde vody. Navyše sa tu počítalo s tým, že tu budú plávať lode a tie potrebujú oblúk s polomerom 600 metrov. Ak by som pohol trasou kanálu pri kaplnke, musel by som pohnúť celou trasou v úseku 20 km na jednu aj druhú stranu, a to nebolo možné. A keby sa to aj podarilo, kaplnka by zostala za kanálom a hneď za ňou by bol ďalší svah, takže by stála v jame. Kto z Bytče by tam ešte chodil? Alebo by som posunul kanál za kaplnku, do svahu a musel by som vykopať niekoľko stotisíc kubíkov zeminy. Ako by som to komunistom vysvetľoval?“ pýta sa projektant.

Preto nebolo iné východisko, ako nechať v platnosti pôvodný projekt. „Ja som ale Bytčan a ako dieťa som ku kaplnke chodil. Slávili sa tam vianočné sviatky a konali sa púte. Som veriaci človek a v duši som plakal, že kaplnka musí preč. Povedal som si ale, že treba urobiť všetko pre to, aby v budúcnosti mohli kaplnku obnoviť. Nechal som preto na násyp prisypať dva metre hliny navyše, aby tam mohli rásť stromy, naprojektoval som tam kamenný múr a zachytil som prameň, aby bolo všetko pripravené na to, že sa tam raz kaplnka znova postaví. Bohužiaľ, ľudia mi nadávali, že som kaplnku zničil. Ľud tomu nerozumel.“

Pred múrom, ktorý kaplnku pripomína.


Dielom Pavla Martinického sú aj všetky tri podjazdy popod kanál, dal tiež vybudovať základné potrubie pre vodovod a kanalizáciu v Bytči. A cesta, ktorá spája Bytču s Považskou Bystricou po pravej strane Váhu, je tiež jeho dielom. Pre Bytču spravil Bytčan Pavol Martinický skutočne veľa. Celý čas ho ako kresťana sledovala a odpočúvala ŠTB, dvadsať rokov vraj nemohol telefonovať s priateľmi, aby ich nestihol podobný osud. Dnes má 92 rokov, žije v Bratislave a do rodného mesta pravidelne dochádza na návštevy.
 

Michal Filek
Snímky autor, archív

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA SOBOTA
7 °C
2 °C
-0 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod