Problém súkromného pozemku na Bulvári trápi mesto už roky. Prečo sa náhle stal výraznou témou blížiacich sa komunálnych volieb?
Pre nás na meste je to výrazná téma už dlhodobo. Som človek, pre ktorého je kvalita verejného priestoru aj osobnou prioritou, a preto ma súčasný stav tohto pozemku veľmi ruší. O to viac, že sme do rekonštrukcie Bulváru investovali nemalé peniaze. Je to jedna z najkrajších lokalít v Žiline – a zároveň tam máme toto.
Minulý týždeň na tomto zanedbanom pozemku pribudol ďalší „estetický“ prvok – vojenský stan. A to bola tá povestná posledná kvapka, po ktorej nasledovala na moje pomery pomerne ostrá verejná reakcia.
Práve v tejto reakcii ste naznačili aj politický kontext, ktorý presahuje tému samotného pozemku.
Áno, vnímam, že tento problém má s blížiacimi sa voľbami aj veľmi dôležitý politický rozmer. V žilinských podnikateľských kruhoch je verejne známym faktom, že majiteľ pozemku má v týchto voľbách svojho kandidáta na primátora. Preto je podľa mňa legitímne hovoriť o tom, čo by mohli výsledky volieb znamenať pre budúcnosť nielen tejto lokality.
Čo tým konkrétne myslíte?
Obávam sa, že by sa mohol zmeniť postoj radnice k tomuto pozemku a otvoriť cesta k necitlivej výstavbe, ktorú si miestni ľudia neželajú. A nejde len o túto tému. V širšom kontexte by tá istá „kultúra“ a neúcta k verejnému priestoru, ktorej sme dnes svedkami na tomto pozemku, mohla po voľbách získať prístup na radnicu a k celému mestu. A to nesmieme dopustiť. Žilina urobila príliš zásadný pokrok na to, aby sa vrátila o taký veľký krok späť. Žilinčania si sami môžu položiť otázku, či chcú, aby sa podobný spôsob presadzovania súkromných záujmov preniesol aj na radnicu.
Obyvatelia nášho mesta môžu mať rôzny pohľad na moje pôsobenie na radnici, to je legitímne. Ale myslím si, že jedno sa mi uprieť nedá. Posledných osem rokov života sme ja a môj tím zasvätili tomu, aby sme nastavili zodpovedný prístup k verejnému priestoru v Žiline a zároveň napravili následky množstva necitlivých rozhodnutí z minulosti. Jedným takým rozhodnutím bol aj odpredaj tohto pozemku do súkromných rúk.
Viete v krátkosti vysvetliť históriu tohto pozemku a ako sme sa dostali tam, kde sme dnes?
Ján Slota tento pozemok predal vtedajším majiteľom Auparku a tí ho neskôr predali súčasnému majiteľovi. Pôvodne sa mala aj na tomto pozemku realizovať výstavba. Územný plán sa našťastie medzičasom zmenil a momentálne tu výstavbu zakazuje. V minulosti sme sa snažili pozemok od majiteľa odkúpiť, a to aj za násobne vyššie ako trhové ceny, čo ale odmietol. On naopak prišiel s ponukou dlhodobého prenájmu, len bohužiaľ si kládol pre mesto nesplniteľné finančné podmienky. Keď sa nedarilo dosiahnuť dohodu, začali sme na majiteľa stupňovať tlak, dôslednejšie vyžadovať základnú starostlivosť o celý priestor a súlad s legislatívou.
Majiteľ však môže namietať, že ide o jeho súkromný pozemok.
A mal by pravdu. Je to jeho majetok a mesto musí jeho vlastnícke práva rešpektovať. To však neznamená, že si na pozemku môže každý robiť, čo chce, a že mesto to má tolerovať alebo nebodaj podľahnúť nátlaku, zmeniť územný plán a povoliť tu výstavbu. Ja som presvedčený, že pozemok je v súčasnom stave udržiavaný cielene ako forma nátlaku na mesto: „Vyjdite mi v ústrety, alebo budete mať v centre mesta túto spúšť a ľudia vám to dajú vyžrať.“
Čo teda chcete urobiť, ak budete pokračovať vo funkcii primátora?
Tlaku nepodľahneme, výstavbu tu nepovolíme. A máme jasný plán. Zásadným spôsobom vystupňujeme zákonný a inštitucionálny tlak na majiteľa. Boli sme aktívni, ale stále sme nevyužili celé spektrum možností, ktoré máme. Budeme dôsledne pokračovať v konaniach týkajúcich sa nepovolených stavieb, vyžadovať plnenie všetkých povinností vlastníka a využívať všetky nástroje a možnosti tlaku, ktoré mestu umožňuje zákon.
Zároveň zostávame pripravení rokovať. Ak bude majiteľ ochotný hovoriť o odkúpení alebo dlhodobom prenájme za rozumných podmienok, mesto bude za rokovacím stolom. Sme pripravení otočiť list a pristúpiť na dohodu, ktorá bude pre súčasného majiteľa výhodná, ale zároveň musí rešpektovať záujmy žilinskej verejnosti.
Naozaj veríte, že sa po rokoch podarí nájsť dohodu?
Áno. Vyriešili sme za posledných osem rokov aj náročnejšie výzvy. Dnešný stav totiž nie je dlhodobo výhodný ani pre samotného majiteľa. Jedným z výsledkov nášho doterajšieho tlaku je, že dnes už je na pozemku minimum platiacich nájomcov. Naším cieľom je dosiahnuť bod, kedy bude pre neho rozumná dohoda s mestom ekonomicky lepšou alternatívou než pokračovanie súčasného stavu. Dokonca si myslím, že v tom bode už sme a jeho snaha dostať na radnicu „svojho človeka“ je posledným pokusom, ako situáciu zvrátiť. Či mu táto investícia vyjde, rozhodnú Žilinčania už o pár týždňov.
