Letné mesiace nás vyháňajú do prírody. Na turistike, pri prechádzke lúkou či počas práce v záhrade sa preto môžeme stretnúť aj s hadom. Hoci pohľad na plaza dokáže mnohých poriadne vystrašiť, podľa Národného toxikologického informačného centra patrí uhryznutie hadom na Slovensku k zriedkavým udalostiam.
Základom bezpečného spolužitia je pritom jednoduché pravidlo: nechať hada na pokoji. Neodôvodnený kontakt môže skončiť nepríjemne pre človeka aj pre samotné zviera.
Jedovatý had? Na Slovensku máme iba jeden
Na našom území žije jediný jedovatý druh – vretenica severná (Vipera berus). Vyskytuje sa predovšetkým v horských oblastiach stredného a severného Slovenska. Na nížinách chýba.
Vretenica je pomerne malý had. Dorastá najviac približne do 80 centimetrov, väčšinou však meria menej ako 70 centimetrov. Typickým znakom je kľukatá kresba na chrbte. Pozor však – tá nemusí byť vždy prítomná.
Práve preto môže byť rozpoznanie niekedy náročné. Existujú totiž aj čierne jedince, pri ktorých charakteristickú kresbu na chrbte vôbec nevidno. Vretenica má okrem toho krátky chvost, drsné šupiny a najmä vertikálnu, štrbinovitú zrenicu.
Živí sa najmä drobnými cicavcami, ako sú piskory či hraboše, ale aj jaštermi a hmyzom. Aj napriek tomu, že ide o jedovatého hada, človeka prirodzene nevyhľadáva. Jej obrannou stratégiou je skôr ukryť sa alebo zostať nehybne v poraste.
Užovky človeku neublížia
Oveľa častejšie môžeme v slovenskej prírode naraziť na užovky. Tie sú nejedovaté a pre človeka toxikologicky bezvýznamné.
Užovka hladká dorastá približne do 60 až 70 centimetrov. Práve tento druh si ľudia často mýlia s vretenicou. Na rozdiel od nej však nemá kľukatú chrbtovú kresbu, má hladké šupiny, okrúhlu zrenicu a relatívne dlhší chvost. Vyskytuje sa takmer na celom Slovensku s výnimkou vysokohorských oblastí.
Užovka obojková patrí medzi naše najznámejšie hady. Typické sú pre ňu žlté polmesiacovité škvrny za hlavou, hoci nemusia byť vždy výrazné. Obľubuje vlhké prostredie a často ju nájdeme pri potokoch, riekach či vodných plochách. Živí sa najmä žabami a mlokmi.
Zaujímavosťou je, že podľa Národného toxikologického informačného centra (NTIC) užovka obojková nehryzie ani po uchopení do ruky. To však, samozrejme, nie je dôvod skúšať jej trpezlivosť. Je zákonom chránená.
Užovka fŕkaná je na severe raritou
Menej známa je užovka fŕkaná. Je silne viazaná na vodné prostredie a vyskytuje sa pozdĺž niektorých slovenských riek, napríklad Váhu, Hrona, Ipľa či Slanej. Jej výskyt však podľa NTIC nezasahuje do severných oblastí Slovenska.
Živí sa najmä rybami a menej často obojživelníkmi. Napriek rozšírenému mýtu nie je hrozbou pre rybie populácie – uloviť dokáže najmä slabé a chorobou vyčerpané ryby. Aj tento druh je nejedovatý a zákonom chránený.
Najdlhšia zo slovenských hadov? Užovka stromová
Ak niekde uvidíte poriadne dlhého hada, nemusí ísť o nič nebezpečné. Užovka stromová je náš najdlhší a najrobustnejší had. Bežne dorastá približne do 130 centimetrov, v ojedinelých prípadoch môže dosiahnuť až dva metre.
Napriek svojmu názvu trávi veľkú časť života na zemi. Obýva najmä teplé a suchšie lesostepné oblasti, na severe Slovenska sa nevyskytuje.
Zaujímavé je, že sa dobre prispôsobuje blízkosti človeka. Môžeme ju preto nájsť v záhradách, parkoch či sadoch. Na zimovanie dokonca využíva aj pivnice alebo garáže. Aj ona je zákonom chránená.
Slepúch vyzerá ako had. V skutočnosti je to jašter
A potom je tu tvor, ktorý dokáže človeka poriadne pomýliť. Slepúch lámavý nemá nohy a na prvý pohľad vyzerá ako had. Hadom však vôbec nie je – patrí medzi jaštery.
Prezradia ho napríklad pohyblivé očné viečka, keďže na rozdiel od hadov dokáže žmurkať. Jeho chvost je dlhší než zvyšok tela a v prípade nebezpečenstva ho môže odvrhnúť. Neskôr mu môže dorásť.
Slepúch nemá toxín a pre človeka je úplne neškodný. Na Slovensku je rozšírený prakticky na celom území a je zákonom chránený. V prírode má pritom svoje miesto – živí sa bezstavovcami a zároveň slúži ako potrava ďalším živočíchom.
Čo robiť, ak vás had uhryzne?
Hoci ide o zriedkavú situáciu, pri uhryznutí vretenicou treba konať rozumne. Najdôležitejšie je zachovať pokoj a zasiahnutú končatinu znehybniť. Postihnutý by mal zostať v pokoji a vyhnúť sa akejkoľvek fyzickej námahe.
NTIC odporúča čo najskôr zabezpečiť transport do nemocničného zariadenia. Dôležité je tiež sledovať rozsah opuchu. Pri bolesti možno podať paracetamol, pričom sa nemá používať acylpyrín.
