ŽILINA. Čučoriedky dozrievajú v auguste. Rastú vo vyšších polohách, najmä v riedkych ihličnatých lesoch a na holinách, kde tvoria veľké súvislé porasty. Niektorí ľudia neváhajú vybrať sa do lesov a stanovať tam i niekoľko dní, aby nazbierali čo najväčšiu úrodu. Na chránenom území Malej Fatry je zber čučoriedok zakázaný.
Zberačom hrozí pokuta
Zber lesného ovocia je zakázaný v 3. stupni ochrany územia národného parku. Tým je napríklad Krivánska časť Malej Fatry, teda územie nad Terchovskou dolinou.
Výnimku majú len vlastníci pozemkov. Správa parku vykonáva kontrolnú činnosť a pokiaľ zberačov prichytia pri čine, v prvom rade zisťuje, či má daný človek vlastnícke právo. Ak nie, hrozí mu na mieste bloková pokuta do výšky 66 eur.
„Pokiaľ je problém s dokazovaním totožnosti a vlastníckych práv, je možné predviesť ho aj na policajnú stanicu. Niekedy sa to dá riešiť iba dohovorom, záleží, ako sa človek správa,“ uvádza lesník Národného parku Malá Fatra Peter Cáder, podľa ktorého sa tento problém týka zberu lesných plodov všeobecne, maliny, brusnice alebo hríby nevynímajúc.
Podľa neho počet zberačov neklesá. „V minulosti sa zbieralo hlavne pre vlastnú potrebu. Dnes je to viac komerčná záležitosť, čučoriediská sú viac vyzbierané plošne,“ hovorí. V lesoch operujú organizované skupiny, z ktorých niektorí zbierajú, následne príde auto a odváža úrodu.
Podľa zoológov a ochrancov prírody má hromadný zber radikálny vplyv na prírodu, hlavne na pohyb medveďa. Čučoriedky sú jednou z jeho hlavných potravinových možností a ak ju nemá, zberá sa za ňou do dolín. „Ten problém aj vidno. V minulosti boli v Malej Fatre miesta, kde boli títo predátori nerušení a ostávali tam počas celého roka, dnes je už človek v tom zbere tak agresívny, že ide takmer všade. Medvede, ale aj iní predátori ako rysy a vlky, sú v podstate z lesa vytláčané,“ dodáva Peter Cáder.
Študent si zarobil na počítač
Viacero zberačov sa i v týchto dňoch chystá do lesov. Litrové vedierko čučoriedok v súčasnosti stojí okolo 3 eur. Svoje si odchodil i Peter, ktorý vyhľadával čučoriediská hlavne na Minčole a Martinských holiach.
„Keď som zbieral popri škole, dalo sa za deň nazbierať 30 - 40 litrov. Neviem presne, po čom vtedy čučoriedky išli, asi po 70 Sk, čiže 2,50 - 3 eurá,“ spomína si. „Dá sa na tom zarobiť, ja som si vtedy kúpil počítač,“ hovorí 26-ročný Žilinčan. Nazbieranú lesnú úrodu predával hlavne rodinným známym. Záujem bol veľký, niekto si od neho kúpil aj 30 litrov.
Peter vraj vtedy neriešil, či na danom území môže alebo nemôže zbierať. „Pokiaľ viem, bolo zakázané zbierať ich česákmi, ale rukami nie. Aby sa nepoškodili rastliny,“ dodáva.
Predaj popri cestách zakázaný
Nezriedkavým javom je predaj popri cestách, ktoré lemujú vedierka s čučoriedkami i košíky plné húb. Správcovia ciest s tým ale nespravia nič. „Kontrola a postih predajcov pri cestách nie je v kompetencii Žilinského samosprávneho kraja. V zmysle zákona je oprávnená ju vykonávať Slovenská obchodná inšpekcia a príslušná obec,“ informuje Hana Danová, hovorkyňa ŽSK.
Predávať lesné plody je zakázané mimo schválených trhových miest, hovorí to zákon. Obce a SOI môžu predajcovi uložiť pokutu do 16 600 eur.
V tomto smere koná aj polícia. Hoci sa predajcovia najčastejšie zdržiavajú na parkoviskách, môže sa stať, že tvoria prekážku na ceste. A nielen oni, ale aj samotní kupujúci. „Polícia vykonáva kontrolu u predajcov popri cestách aj z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,“ uviedol hovorca žilinskej polície Radko Moravčík.
Veronika Cvinčeková
Snímka archív
