Tá pred časom podala ako občan žiadosť na Krajský pamiatkový úrad v Žiline o zaradenie kaplnky do Registra národných kultúrnych pamiatok. Úrad následne odoslal v tejto veci podnet na Pamiatkový úrad SR. Podľa Petry Plevákovej z Krajského pamiatkového úradu v Žiline nie je posudzovanie stále ukončené. „Vyhlásenie kaplnky za národnú kultúrnu pamiatku je v súčasnosti stále v procese posudzovania pamiatkových hodnôt objektu, ktorého výsledkom bude buď vyhlásenie objektu za národnú kultúrnu pamiatku, alebo jej nevyhlásenie,“ informovala nás Petra Pleváková.
ZVONY Z 19. A 20. STOROČIA
Informácia o pokuse zachrániť kaplnku zasvätenú sv. Magdaléne zo Starého cintorína sa dostala aj ku kampanológovi Danielovi Husárikovi z Kysuckého múzea v Čadci, ktorý poslankyňu Ivetu Martinkovú kontaktoval. Spoločne sa rozhodli kaplnku preskúmať a zistiť, čo všetko sa v nej nachádza. Pri obhliadke interiéru objavili v jej veži dva významné zvony, z ktorých jeden pochádza z 19. storočia. Podľa Daniela Husárika sú vo veži kaplnky, ktorej vznik údajne súvisí s epidémiou moru i vznikom samotného cintorína, dva zvony, ktoré sú zavesené v dvoch samostatných poliach drevenej zvonovej stolice. Prvý zo zvonov má hmotnosť 77 kilogramov, priemer 50,5 centimetra a ulial ho v roku 1924 Richard Herold z českého Chomutova. Zvon má tanierovú korunu, jeho obvod obieha trojica vypuklých plastických liniek. Spodná linka je zdvojená a zdobená florálnym pásom s pravidelne sa striedajúcimi padajúcimi kvetmi. Centrálnym výjavom zvonového drieku je plastický reliéf, ktorý zobrazuje portrétny medailón Panny Márie Bolestnej. Na druhej strane zvona je nápis, ktorý v preklade znamená – A keď moje telo skoná, daj, nech moja duša spozná život rajskej radosti. Pod ním sa nachádza ešte jeden nápis, ktorého preklad znie – Ulial ma Richard Herold z Chomutova roku Pána 1924. Zvonom sa podľa našich informácií zvonilo lanom a zvonovou pákou. Druhý zvon vo veži kaplnky váži 33 kilogramov, má priemer 38 centimetrov a v roku 1852 ho ulial Adalbert Littmann z Banskej Bystrice. Tento zvon je zavesený hneď pod prvým zvonom na drevenej zvonovej hlave, má šesťramennú zvonovú korunu a jeho obvod zdobí široký rastlinný ornamentálny pás so stredovým nápisovým polom. Rastlinná ozdoba je zložená z previazaného opakujúceho sa vzoru proti sebe zvinutých kvetov s olistenou stopkou. I keď materinským jazykom ulejára Littmanna bola nemčina, všetky nápisy na zvone sú v slovenskom jazyku. Zvon dal vyrobiť Štefan Tvrdý, rodák zo Žiliny, bytčiansky farár, nitriansky kanonik a dekan. Aj v tomto prípade sa ním zvonilo prostredníctvom lana a páky.
