Róbert Kajánek, organizátor
Tohtoročná GALA NIGHT THAIBOXING bude obohatená o niekoľko noviniek. Prezraďte nám, na čo sa môžu fanúšikovia, diváci tešiť.
Každý rok sa snažíme priniesť nejaké novinky. Oproti minulým rokom sme zaradili zápas v profiboxe. Snažíme sa turnaj posunúť na vyššiu profesionálnu úroveň. Podarilo sa nám pre tento rok podpísať zmluvu s organizáciou ENFUSION LIVE, ktorá pôsobí po celom svete.
Róbert Kajánek a Tomi KID Kovács.
O čo ide?
Je to organizácia, ktorá má ročne na programe 10 – 12 turnajov v Európe. Jedno kolo bude prebiehať práve v Žiline. Má obsadené všetky váhové kategórie, v ktorých sa bojuje o tituly majstrov sveta. Do Žiliny sa nám podarilo vylicitovať práve pre nás zaujímavú váhu do 85 kg, v ktorej máme dvoch vynikajúcich borcov. Do súbojov o majstra sveta sme postavili Miroslava Cingela.
Jednou z ďalších noviniek je zápas Tomiho KIDA Kovácsa. Prečo?
Bude to pre divákov veľmi atraktívne. Spojili sme sa v priebehu minulého roka. Vznikla myšlienka, či by sme v Žiline neurobili takýto zápas. Sme totiž na jednej vlnovej dĺžke. Pre nás je to veľká česť, môcť ho zorganizovať. Týmto sa mu chcem poďakovať.
GALA NIGHT THAIBOXING má v Žiline už 10-ročnú tradíciu. Z roka na rok sa jej úroveň zlepšuje. Ako sa zrodil nápad zorganizovať takúto akciu a akým vývojom za tie roky prešla?
Pre každý klub je prioritou zorganizovanie vlastného turnaja, kde môžu postaviť vlastných borcov. Takto vznikla aj naša myšlienka. Pred desiatimi rokmi nebolo veľa turnajov, pretože je to na Slovensku pomerne mladý šport. Postupne sme začali organizovať turnaj na starej menze, pre 200 – 300 divákov. Potom sme sa presťahovali do haly na Rosinskej ceste. Tam už to malo o niečo vyššiu úroveň. Začali sme stavať borcov aj z iných klubov, pozývali sme aj zahraničných. Podarilo sa nám zorganizovať zápas o majstra sveta, pred asi piatimi rokmi. Minulý rok sme sa presunuli už do priestorov zimného štadióna, kde má akcia už úplne iné rozmery. Budeme sa snažiť pokračovať v takomto trende. Vždy priniesť nové zápasy, aby to bolo pre divákov zaujímavé.
Miroslav Cingel a Ivan Šumichrast
Podujatie sa teší veľkej diváckej podpore. Urobili ste tento rok zmeny vo vstupnom? Na aký servis sa môžu diváci tešiť?
Vstupné sme ponechali také ako v minulých rokoch. V predpredaji 15 eur, na mieste 20 eur. Trošku sme vyšli v ústrety mládeži do 15 rokov, kde je vstupné 10 eur, rovnako aj pre ZŤP. No a čo sa týka štandardu, vždy je najväčší záujem o VIP zónu, ktorá sa veľmi rýchlo vypredá. Je tam prichystané občerstvenie, zaujímavé miesta na sedenie.
Ako bude program prebiehať?
Samotný štart je nastavený na 18. h, kedy prebehne 5 zápasov, prevažne našich borcov. Posledný z nich bude boxovať Tomi KID Kovács. Potom bude nasledovať krátka pauza a o 20. h sa začne hlavný program pyramídy, teda tri zápasy. Budeme mať jeden ženský zápas Lucie Krajčovičovej. Nebudú chýbať ťažké váhy z Česka. Potom bude nasledovať finále pyramídy a ako posledný zápasu uvidíme Vlada Moravčíka.
Ako finančne náročné je zorganizovať takéto podujatie svetovej úrovne?
Nie je to jednoduché. Finančné nároky sú obrovské. Som rád, že sa nám to darí napĺňať vďaka partnerom, sponzorom a fanúšikom, ktorí chodia na naše turnaje, a tak nás podporujú.
Tomáš Šenkýr a Milan Páleš
Ako ste sa dostali k bojovým športom?
Keď otvárali v Žiline malý klub, začal som trénovať sám pre seba, kvôli kondícii. Postupne som začal rozhodovať a organizovať prvé turnaje.
Rastie záujem verejnosti o bojové športy?
V Žiline určite. Je tu viacero klubov, fungujeme spolu už dlhé roky.
Mení sa chápanie verejnosti? Berú vás viac ako športovcov a nielen nejakých bitkárov?
Je to dlhodobý problém. Ale ľudia vidia, že organizácia turnajov je na veľmi vysokej spoločenskej úrovni. Naši športovci sú prezentovaní v médiách, veľmi dobre reprezentujú. Chodíme darovať krv. Myslím si, že ľudia nás vnímajú pozitívne.
Ako by ste pozvali divákov v sobotu do hľadiska?
Príďte všetci, určite budete spokojní. Pripravili sme vynikajúce zápasy a skvelú šou. Všetko na vysokej spoločenskej úrovni. Turnaj sa dostane do šiestich krajín sveta. Niečo dokonca v priamom prenose. Treba prísť a vidieť to naživo.
Tomi KID Kovács, boxer
Ako sa začala vaša spolupráca s Diamond Gymom? Zdá sa, že si veľmi dobre rozumiete. Je super, že ste svoj comeback naplánovali práve do Žiliny.
Na našom prvom stretnutí s Robom Kajánkom som sa ho fakt bál. Cítil som jeho prísny pohľad, nemal som z neho dobrý pocit. Potom sme si to povedali a odvtedy je medzi nami všetko v poriadku. Chalanov som si hneď obľúbil. Sú to bojovníci, páči sa mi ich nadšenie, ich dravosť na tréningoch, ako makajú. Som fakt rád, že môžem byť súčasťou tohto galavečera. Že môžem medzi nimi boxovať a môžem sa ukázať. Chcem si odmakať, odboxovať svoje a potom by som si chcel pozrieť a vychutnať pyramídu. Verím, že všetko bude v poriadku a budem môcť fandiť.
Je už známe, proti komu budete boxovať?
Mojím súperom bude boxerský veterán, ešte odo mňa starší, má vyše tristo zápasov, má bronzovú medailu z olympiády a 90 zápasov v profiringu. Je to boxer ťažkej váhy. Ja som si po zápase v Amerike povedal, že musím pribrať, pretože som bol tintítko. Oproti ostatným som bol tenký a slabý. Pribrať sa mi podarilo, a tak budem mať premiéru v ťažkej váhe. Budem mať silnejšieho a ťažšieho súpera, okolo 98 kg.
Po 23 zápasoch v profi ringu ste koncom minulého roka prvýkrát prehrali v súboji o majstra sveta. Už ste sa spamätali? Prebolelo to?
Po príchode domov som dva dni nespal. Robil som si analýzu, rozmýšľal som, čo som pokazil. Keby som dostal ešte raz šancu, všetko by som urobil inak. Celá príprava by vyzerala inak a bola by väčšia šanca, aby som uspel.
Naučili ste sa niečo z prehry? Čo plánujete do budúcna?
Zistili sme v Amerike, že je to úplne iný svet. Sú pred nami o 50 rokov. Majú iný prístup k športovcom. Tu sa hovorí, že Tomi KID Kovács je profesionál, ale môžem povedať, že oproti Amerike som amatér. Oni majú všetko zabezpečené, o nič sa nestarajú, len trénujú. Pri sebe majú ľudí, ktorí im robia celý servis. Keby prišla ešte jedna šanca, privítal by som ju. Ale už pomaly premýšľam aj nad tým, že už by stačilo. Že už zavesím rukavice. Okrem boxu robím veľa iných vecí a nestíham. Venujem sa svojmu boxerskému klubu, robote, rodinke. Venujem sa všetkému, ale ničomu na sto percent. Keď sa chcem len hrať na boxera, tak to môže byť aj takto. Ale ak chcem niečo dosiahnuť, je treba to robiť na sto percent.
Okrem profesionálneho boxu trénujete aj deti. Baví vás to?
Určite. Je to môj život. Keď som v roku 2007 založil klub, tak som hovoril, že nechcem obyčajný klub, ale chcem rodinu. To sa mi aj darí. Zverenci, ktorí u mňa trénujú, majú denne dva tréningy, všetci majú individuálny študijný plán. Majú zabezpečenú regeneráciu, stravovanie a ubytovanie zadarmo. Ja si myslím, že majú veľmi dobré podmienky, aby niečo dosiahli. Mám šikovných zverencov, sú to chlapci, ktorí študujú na ZŠ aj stredných školách. Tým, ktorí už skončili, sa snažím zabezpečiť nejaké zamestnanie, aby mohli trénovať dvakrát denne. Je to veľmi ťažké, ale zatiaľ sa nám darí a výsledky sú. Keď si predstavím, že máme väčší rozpočet ako celý boxerský zväz, tak potom od nich nemôžeme čakať žiadnu podporu. Najväčším sponzorom je Tomi KID Kovács a malý tím okolo. Máme kvalitných trénerov, ktorým tiež musíme dať odmenu. Teraz sme boli na turnajoch vo Švajčiarsku, v Podgorici, boxujeme Európsku ligu, extraligu. Je toho veľmi veľa. Aj toto je jeden z tých dôvodov, prečo uvažujem o konci kariéry. Zatiaľ ešte nie som rozhodnutý, ale už pomaly áno.
Vraj chodíte aj na rodičovské združenia vašich zverencov. Ste naozaj ako rodina.
Viem o nich všetko. Viem, aké majú známky, lebo naozaj majú individuálny študijný plán a chodia na skúšky. Chodíme za riaditeľmi, mávam rodičovské, komunikujeme s rodičmi. Najviac sa teším tomu, že náš kapitán dostal na osemnástku odo mňa zub. Lebo v detstve stratil predný zub a je z takej rodiny, že fakt si nemohli dovoliť mu ho zabezpečiť. Teraz už ho má a konečne má pekný úsmev a krivý nos.
Takže vašou úlohou je vychovávať nielen výborných športovcov, ale aj dobrých ľudí.
Ja môžem povedať, že keď som videl, ako to funguje v Diamond Gyme, tak oni zo seba vydajú všetko. Ja to odporúčam aj svojim chalanom, aby sa sem prišli pozrieť, ako sa tu maká na tréningoch. Dostali by novú motiváciu. Páči sa mi, že si chalani veľmi veria.
Čo vás na boxe priťahuje? Kedy ste sa s ním prvýkrát stretli?
Každý vie, že ja som sa narodil do boxerskej rodiny. Nemal som moc na výber. Musel zo mňa byť boxer, iné mi nezostávalo. Otec bol boxer, brat tiež. Vždy som sa pohyboval okolo boxerov, sledoval som otca, chodil som na jeho zápasy a chcel som byť ako on. Bol mojím vzorom.
Ako dlho sa po zápase liečite?
Niekedy je horšia psychická bolesť ako fyzická. Boli zápasy, z ktorých som sa zotavoval aj štyri mesiace. Ale hlavne som si to musel dať dokopy v hlave. Bol to zápas, keď som boxoval o majstra Európy. Psychicky som bol úplne na dne. Keď človek dostane údery do tela alebo do hlavy, bolesť po pár dňoch prejde. Najťažšie je odstrániť psychickú záťaž. Po prehre v Amerike som nespal 5 dní. Robil som si analýzu a bol som na seba naštvaný, na celý svet. Len ja môžem byť ten, kto to môže napraviť.
Miroslav Cingel, thaiboxer
Prvýkrát v histórii uvidíme enfusion na Slovensku. Vy ste minulý rok získali titul WKF. V čom je to iné?
Európsky titul bol na 5 kôl po tri minúty. Bol to len jeden zápas. Teraz sa stretneme 3 x 3 minúty v pyramíde a teda víťaz bude musieť vyhrať dva zápasy. Bude to teda náročnejšie, lebo po zápase je bojovník rozbitý, ale o hodinku sa musí vrátiť do ringu. Na to sa momentálne nesústredím. Prioritou je prvý zápas a v ňom poraziť amerického borca.
Aká bola príprava?
Začali sme ju mesačným sústredením v USA a teraz sme dva mesiace makali dvojfázovo doma. Je to dvanásť týždňov tvrdej práce, kedy sme všetku energiu sústredili iba na toto. Ja dúfam, že sme odviedli dobrú robotu, ktorá sa zúročí v zápase.
Poznáte súpera?
Áno, študoval som ho. Je to silový bojovník, ktorý má dosť nezvyčajný štýl, ktorý pramení z kick-boxu. Myslím si, že spolu s trénerom zvolíme dobrú stratégiu a že sa mi podarí súpera poraziť, aj keď to bude veľmi ťažký oriešok.
Čakalo by vás finále, pravdepodobne proti českému borcovi Jirkovi Žákovi.
Aj preňho to bude veľmi náročné semifinále. Ruský bojovník Gaisenov je neskutočne dobrý borec, takže aj Jirko to bude mať ťažké. Keby sa mi podarilo dostať do finále a práve proti Jirkovi, bol by som veľmi rád, lebo je to obrovské meno, držiteľ niekoľkých titulov a pre mňa by to bola veľká česť zápasiť s borcom, ako je on.
Bude pre vás výhoda, že sa predstavíte pred domácim publikom alebo budete o to viac nervózny?
Je na mňa vyvíjaný tlak, ale to je samozrejmé. Keď ste pred domácim publikom, je v ňom veľa známych a tlak je o to väčší. Ale ja sa to budem snažiť využiť vo svoj prospech a energiu domáceho publika preniesť do zápasu a zvíťaziť. Chcem to využiť a vychutnať si domácu atmosféru.
Bude to prvýkrát, čo budete mať tak krátky čas na regeneráciu?
Už som sa s tým stretol viackrát, nebude to pre mňa žiadna novinka. Ale ja sa sústredím teraz hlavne na ten prvý zápas, aby som ho zvládol a aby som v ten večer skutočne absolvoval dva zápasy.
Ako moc tento šport bolí? Ako dlho sa po zápase zotavujete? Prekonali ste aj nejaké vážne zranenia?
Najťažšie zranenie bola trieštivá zlomenina predlakťovej kosti. Bolo to takmer na rok. Mal som veľmi ťažké chvíle, nemohol som ísť do ringu a veľmi som sa trápil. Bežné zranenia ako roztrhnuté obočie, nakopnutá holeň, rozbité kolená, to je na dennom poriadku. Bežne mi trvá tak dva týždne, aby som sa dal po zápase dokopy. Pokiaľ nemáme zápasy nasekané za sebou. Keď sa podarí vyhrať, tak to bolí menej.
Na čo myslíte pred vstupom do ringu? Napadne vám, že by ste sa mohli zraniť alebo by ste to, nedajbože, aj nemuseli prežiť?
Tieto myšlienky sú vzhľadom na náš šport, na dennom poriadku. Ale vo chvíli, ako idem do ringu, už o tom neuvažujem. Už sa sústredím len na zápas, na trénera, na tím a na to, aby sa tvrdá práca z prípravy zúročila v zápase. Snažím si zápas vychutnať a užiť si ho.
Je počas súboja adrenalín taký, že rany necítite?
Pokiaľ nie sú rany veľmi dobre zasadené, tak určite bolia menej, ako keď sa to stane na pieskovisku. Ale určite je to cítiť aj napriek adrenalínu. Keď vám 90-kilový vytrénovaný chlap pošle úder na rebrá alebo vám intenzívne okopáva nohy, tak je to určite cítiť.
Ako ste sa dostali k bojovým športom? Čím vás priťahujú?
Hrával som futbal. K bojovým športom som sa dostal sledovaním ninja korytnačiek. Inšpirovali ma a pri prvej možnosti začať bojový šport som to využil. Bol to hneď thajský box a pri ňom som aj zostal. Dá sa povedať, že som sa doňho zaľúbil.
Čo by ste chceli v budúcnosti dosiahnuť?
Dlhodobým cieľom je byť bez zranenia, ktoré by ma obmedzovalo, aby som mohol tento šport robiť čo najdlhšie. Aby som vedel ešte vo veku, ako má Tomi, ísť do ringu a byť fit. Neskôr to bude výchova mládeže. Rád by som aj ja v budúcnosti vychoval boxera, na ktorého by som bol pyšný. Chcem na sto percent robiť jednu vec a celú energiu venovať športu.
Dá sa na Slovensku uživiť thaiboxom?
Je to veľmi ťažké. Financií nie je veľa. Po rokoch sa to však stále posúva a ja pevne verím, že v budúcnosti budú lepšie podmienky. Verím, že naši nasledovníci budú mať profesionálne podmienky.
Ivan Šumichrast, tréner
Je Miroslav Cingel dobre pripravený?
Verím tomu, že je pripravený veľmi dobre. Robili sme na príprave 12 týždňov. Dal som do toho, čo som vedel, aby to v sobotu vyšlo. Verím, že sa ráno zobudíme a budeme cítiť, že to pôjde.
Ste bývalý reprezentant v boxe. Ako ste sa dostali na pozíciu trénera v Diamond Gyme?
Bol som aj boxer, ale mal som prerušovanú kariéru. Stále som premýšľal, čo by som zlepšil, ako by som to robil ja. Tým, že som sa dostal až do Diamondu, založili sme ho, teraz môžem svoje predstavy realizovať. Chalani akceptovali môj systém, rozumieme si, máme výsledky a som teda presvedčený, že naša cesta je správna.
Chalanom dávate asi dosť do tela. Zrejme vás po tréningoch musia niekedy aj nenávidieť.
Je mi to jedno. Po tréningu majú dovolené si myslieť, čo chcú.
S ktorým vaším zverencom je najťažšia práca a s ktorým, naopak, najjednoduchšia?
Chcel by som povedať, že v tomto vysoko individuálnom športe si zakladáme na tímovosti. Ťaháme sa všetci ako tím. Jednotlivec by sa sám ťažko vedel motivovať na každý tréning, na každú činnosť, v každom období. Keď aj teda niekto nemá náladu, tak ostatní ho ťahajú. Keď všetci nechcú, tak ja vtedy práve chcem. Myslím si, že raz to ide lepšie, raz horšie, ale ťaháme sa navzájom a v tom je naša sila. Povedať, že to nejde, to nikoho nezaujíma. Každého zaujíma iba to, ako si to dokázal. To chalanom zdôrazňujem, a aj budem.
Keď sa niekto dostane na takúto úroveň, tak chce na sebe makať.
Určite to nie je o peniazoch. Keď raz naskočíte do vlaku priateľstva a človečiny, čo tam je, tak to už neviete opustiť. Jeden deň toho máte dosť a na druhý deň už cítite, že neviete bez toho byť. Ja to tak cítim a chalani asi tiež, keď sa stále vracajú. Jeden deň nevládzu, aj si zanadávajú a na druhý deň zas chcú trénovať. Asi to tak bude.
Stáva sa, že aj vám sa nechce a oni vás nútia trénovať?
Mne sa chce vždy.
Študujete aj prácu iných trénerov? Nové trénerské trendy?
Trendy sa vyvíjajú. Postup športovej prípravy sa mení. Mňa zaujíma všetko. Od psychológie až po kondičnú prípravu. Sledujem všetky športy, všetkých športovcov. Ako napredujú, čo by som mohol zaradiť do našej prípravy, ako napredovať.
Ak váš zverenec prehrá zápas, v ktorom mal zvíťaziť, zoberiete časť viny aj na seba?
Ja to beriem vždy na seba. Snažím sa vždy začať od seba, čo by som mal zmeniť v príprave, čo by som mal iné povedať. Snažím sa to vyhodnotiť a napraviť, aby sa to v budúcnosti neopakovalo.
Tomáš Šenkýr, thaiboxer
Spomínate si na to, ako ste sa stali majstrom Európy?
Keď som dostal ponuku, bol som na dovolenke v Španielsku. Napísal mi promotér, že má takýto zápas a či ideme do toho. Povedal som, že jasné. Podmienky neboli ideálne. Začal som na sebe makať, ako keď si pozriete Rockyho. Nemali sme trénerov, žiadny individuálny plán. Pripravoval som sa sám a nakoniec mi to vyšlo. Nemyslím si, že to bola náhoda, ale vyhralo srdce a tvrdý pravý hák. Doteraz mám z toho radosť.
Zápasíte v K1. Čo je jeho podstatou?
Sú to boxerské techniky. Nechytá sa už do klinču ako v klasickom thaiboxe, ale používajú sa všetky kopy.
Ako ste pripravený?
Pripravujem sa poctivo. Makám na sebe, venujem tomu každú voľnú chvíľu. Nad veľa vecami premýšľam.
Tešíte sa na súboj pred domácim publikom?
Veľmi sa teším. Moji kamaráti si dali urobiť tričká s mojou tvárou. Keď ich uvidím, budem zase v inom svete. Dokážem vnímať hlas trénera. Nikdy nebudete profesionál, keď sa neviete sústrediť na človeka, ktorého potrebujete. Keď tam vleziem, idem iba dopredu za víťazstvom.
Boli ste aj v slovenskom bejzbalovom výbere.
Áno, hrával som 5 rokov bejzbal. Na Hlinách máme postavené ihrisko, bol som zadné pole. Bol som dokonca reprezentant, mám aj medailu.
Čo robíte, keď práve netrénujete?
Málokedy sa mi stane, že len tak oddychujem. Mám krásneho psíka, chodím s ním von.
Milan Páleš, thaiboxer
Ako vnímate vaše šance?
Je to vyvrcholenie celého ročníka. Príprava bola tvrdá. Verím, že ju zúročím v zápase.
Bude pre vás výhodou, že budete mať na svojej strane domáce publikum?
Určite to môže byť aj bremeno bojovať doma. Ja ale viac vnímam energiu, ktorú mi môžu ľudia dodať.
Minulý rok ste dvakrát prehrali. Už ste to dokázali hodiť za hlavu?
Prehry bolia, hlavne po psychickej stránke. Popri tom som však vyhral veľa iných zápasov. Vyhral som aj nad najznámejším Čechom Krčmárom. Som v pohode.
Boli ste aj nádejným futbalistom. Prečo nakoniec zvíťazil thaiboxing?
Mali zrejme v Žiline vtedy v tíme plno. Robil som aj džudo. To bolo moje prvé bojové umenie. Dnes z toho ťažím, stojím pevne, súper ma nerozhodí. Rozhodol som sa pre futbal, išiel som za kolektívom. Nakoniec som skončil tu v Diamond Gyme, kde ma kolektív podržal. Určite to neľutujem.
Popri zápasení musíte aj pracovať. Popri tom náročná príprava. To dá asi zabrať.
Určite áno, ale môj zamestnávateľ ma veľmi podporuje, dáva mi voľno. Takže sa môžem v sobotu ukázať v tom najlepšom svetle.
PROGRAM GALA NIGHT THAIBOXING 2014
Sobota 26. 4. o 18.00 h
1. ČASŤ
1. Patrik Glézl (SR) vs Varujan Martirosyan (SR), 73 kg, 3 x 3, box
2. Patrik Remiš (SR) vs Ondřej Sova (ČR) 76 kg, 3 x 2, Muaythai
3. Ján Radena (SR) vs Ivo Zedníček (ČR), 81 kg, 3 x 3, Enfusion Rules
4. Milan Páleš vs Borut Turk (Slovinsko), 69 kg, 3 x 3, Enfusion Tules
5. Tomi KID Kovács (SR) vs Zoltán Beres (Maďarsko), 90+ kg, 6 x 3, box
2. ČASŤ ENFUSION LIVE o 20.00 h
1. Tomáš Šenkýr (SR) vs Yohan Marsan (Francúzsko), 85 kg, 3 x 3 RFT
2. Miroslav Cingel (SR) vs Andrew Tate (USA), 85 kg, 3 x 3, semifinále o majstra sveta ENFUSION
3. Jiří Žák (ČR) vs Rustam Guseinov (Rusko), 85 kg, 3 x 3, semifinále o majstra sveta ENFUSION
4. Lucia Krajčovič (SR) vs Denise Kielholtz (Holandsko), 57 kg, 3 x 3, ženy
5. Ondřej Huntník (ČR) vs Eduardo Mendes (Portugalsko), 95 kg, 3 x 3
6. Tomáš Hron (ČR) vs Daniel Lentie (Francúzsko), 95+ kg, 3 x 3
7. Finále o majstra sveta ENFUSION
3. ČASŤ THAIBOXING o 22.15 h
Vladimír Moravčík (SR) vs Miles Simson (Surinam), 80 kg, 3 x 3, ENFUSION
Michal Filek
Snímky Anna Metlická
