Šarkania diera – domov draka
Verejnosti voľne prístupná jaskyňa sa nachádza v Súľovských skalách v nadmorskej výške 590 m n. m. Je známa aj pod názvom Jánošíkova jaskyňa. Pozostáva zo 60 metrov dlhej, strmo stúpajúcej chodby s nápadným, 10 metrov vysokým vchodom. Na jej vzniku sa v značnej miere podieľalo mrazové zvetrávanie.
Jaskyňa je významným paleontologickým a archeologickým náleziskom z obdobia konca doby kamennej (neolitu) a bronzovej. V jej útrobách boli objavené štiepané kamenné nástroje či nádoby lengyelskej kultúry z mladšej doby kamennej – neolitu.
Šarkania diera je turistom prístupná po turisticky značených chodníkoch. Východiskovým bodom môže byť napríklad parkovisko v dedinke Súľov-Hradná. Túra k jaskyni je nenáročná, zaberie približne 45 minút. Treba byť však obozretný pri samotnom výstupe do jaskyne, keďže sa nachádza vysoko v teréne. Vstup do jaskyne je zabezpečený rebríkmi aj reťazami.
A prečo sa nazýva Šarkania diera? Ako hovorí miestna legenda, istú dobu žil v jaskyni veľmi nebezpečný a obávaný drak...
Zbyňovský budzogáň – kyjak obra
Na opačnej strane Súľovských vrchov, pod horou Žibrid sa nachádza ďalší významný skalný výtvor – Zbyňovský budzogáň (pôvodný názov Zlámaná skala), radiaci sa medzi sedem najkrajších prírodných krás na Slovensku. Skala je výsledkom stáročnej erózie vody a mrazu. Tvoria ju zlepence a brekcie, ktoré selektívnou eróziou vytvorili úzku stonku a širší vrchol, čím získala svoj jedinečný zjav pripomínajúci zdvihnutú päsť alebo starodávny kyjak – budzogáň
K tejto 14 metrov vysokej skale sa dostanete buď po náučnom chodníku z Rajeckých Teplíc (cca dve hodiny), alebo si môžete výlet skrátiť o polovicu, ak začnete rovno v Zbyňove. Trasa je nenáročná, spestrená o zaujímavé informácie náučného chodníka. Komu sa bude máliť, môže od Budzogáňa vybehnúť ešte na vrch Žibrid.
A čo o vzniku Budzogáňa hovorí legenda? Kedysi na tomto mieste rástol legendárny strom Hromodub, a práve z neho si chcel obor vyrobiť kyjak. Ako vytrhol strom zo zeme, zobudil všetkých obyvateľov krajiny. Tí si svoj vzácny strom nenechali len tak vziať, a tak za trest natreli obrovi nohy smolou. Ten od zlosti zapichol budzogáň do zeme, preklial ho a kyjak rázom skamenel.
Hlbocký vodopád – obklopený hradmi
V lokalite Súľovských skál zostanete aj tentoraz. Ďalším skvostom našej jedinečnej prírodnej rezervácie je Hlbocký vodopád, ktorý je situovaný v katastri obce Hlboké nad Váhom. Vodopád je 14 metrov vysoký a má tvar lievika. Uprostred vodopádu sa nachádza malá jaskyňa s výrastkom, ktorá nápadne pripomína otvorené ústa. Tento detail robí vodopád ojedinelým.
Prostredie vodopádu okúzlilo aj filmárov. Objavil sa v rozprávkach ako Soľ nad zlato, Sokoliar Tomáš, Dúhová Panna či Perinbaba.
K vodopádu vedie chodník priamo z Hlbokého nad Váhom. Stačí sledovať turistické značky rozmiestnené po obci. Trasa sa začína na konci dediny, k vodopádu vás zavedie do pol hodiny. Pred 6 rokmi bola popri chodníku vybudovaná oddychová zóna doplnená o informačné tabule. Z nich napríklad vyčítate, že z každej svetovej strany obklopuje vodopád hrad. Zo severu Hričov, z juhu Súľov, smerom na východ Lietava a zo západu Považský hrad.
Tri kríže pri Belej – oáza pokoja
Tri kríže pri Belej je málo známa turistická lokalita. Toto miesto navštevujú predovšetkým miestni obyvatelia, ktorí tu čerpajú vnútornú silu a pokoj. Nie je sa čomu čudovať. Toto miesto je ako stvorené na relax a duchovné rozjímanie v prostredí prekrásnej prírody Malej Fatry.
Trasa k Trom krížom sa začína pri hlavnej ceste medzi Strážou a Belou. Auto môžete nechať pri cestnej kaplnke a po vyjazdenej lúčnej ceste sa vyšplhať na najbližší kopec. Miesto, ktoré hľadáme, sa nachádza len pár metrov naľavo v objatí stromov, preto je priam nemožné ho od cesty spozorovať.
Toto útočisko modlitby a zamyslenia tu pred približne dvadsiatimi rokmi vybudoval obyvateľ Belej. Pri krížoch sa nachádza lavička, kde sa dá v pokoji posedieť a čerpať energiu. Ak sa vám bude máliť, môžete v Belej vybehnúť aj na Belské skaly alebo k Belskému vodopádu. Je tu čo obdivovať.
