Cesta k prijatiu ústavy
Vzniku Ústavy Slovenskej republiky predchádzali politické rokovania o budúcom usporiadaní Československa. Po rokovaniach Predsedníctva Slovenskej národnej rady a Predsedníctva Českej národnej rady 5. a 6. septembra 1991 v Bratislave bolo zrejmé, že medzi slovenskou a českou stranou existujú zásadné rozdiely v pohľade na fungovanie federácie.
Slovenská strana presadzovala predstavu spoločného štátu založeného na dvoch suverénnych republikách – Slovenskej a Českej, ktoré by časť svojich kompetencií dobrovoľne odovzdávali federálnym orgánom. Česká politická reprezentácia naopak zastávala názor, že právomoci republík vychádzajú z kompetencií federálnych orgánov.
V decembri 1991 vyhlásilo plénum Slovenskej národnej rady verejnú diskusiu k návrhu Ústavy SR. Návrh bol zverejnený v dennej tlači a za jeden mesiac parlament evidoval 670 pripomienok k jeho zneniu.
Po parlamentných voľbách v roku 1992 prijala novozvolená Slovenská národná rada 17. júla Deklaráciu Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Dokument vychádzal z práva národov na sebaurčenie a označil zvrchovanosť Slovenska za základ budúceho suverénneho štátu slovenského národa.
Predstavitelia Hnutia za demokratické Slovensko a Občianskej demokratickej strany sa následne dohodli na postupe vedúcom k legitímnemu zániku federácie. Na rokovaní v Brne 27. augusta 1992 padlo definitívne rozhodnutie o ukončení existencie Českej a Slovenskej federatívnej republiky od 1. januára 1993.
Ústava bola schválená 1. septembra 1992
Slovenský zákonodarný zbor začal o návrhu ústavy rokovať v auguste 1992. Ústavnoprávny výbor sa zaoberal aj znením Preambuly, ku ktorej mali jednotlivé poslanecké kluby vlastné návrhy.
Slovenská národná rada následne 1. septembra 1992 Ústavu SR schválila. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za jej prijatie, 16 bolo proti a štyria sa zdržali.
Ústavu SR slávnostne podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni Bratislavského hradu. Účinnosť nadobudla 1. októbra 1992. Kontrolu jej dodržiavania a výklad zabezpečuje Ústavný súd SR.
Ústava patrí medzi najvyššie právne normy
Ústava je základným zákonom demokratického štátu a predstavuje najvyšší prameň práva. Keďže Ústava Slovenskej republiky patrí medzi takzvané rigidné ústavy, jej zmena si vyžaduje prijatie ústavného zákona a súhlas trojpätinovej väčšiny poslancov Národnej rady SR.
Ústavný zákon je potrebný napríklad pri zmene hraníc Slovenskej republiky alebo pri vstupe do štátneho zväzku s iným štátom či vystúpení z neho. V takom prípade musí byť navyše potvrdený referendom.
Deň ústavy už nie je dňom pracovného pokoja
Od roku 2024 zostáva 1. september štátnym sviatkom, už však nie je dňom pracovného pokoja. Zmena vyplynula zo zákona č. 530/2023 Z. z., ktorým sa upravili viaceré právne predpisy v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií.
Zamestnanci, ktorí pracujú 1. septembra, už nemajú nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. Zmena sa dotkla aj pravidiel pre maloobchodný predaj – zamestnávateľ môže v tento deň nariadiť alebo dohodnúť prácu spojenú s predajom tovaru konečnému spotrebiteľovi.
Slovensko si tak 1. septembra naďalej pripomína prijatie svojho najdôležitejšieho právneho dokumentu, no od roku 2024 tento deň nemá rovnaký pracovnoprávny režim ako v minulosti.
