Žilinský Večerník

Jeden z najstarších, ak nie najstarší

Varínska fara je jedna z najstarších v okolí. Podľa starých dokumentov dokonca existovala skôr ako Starý hrad. Prvýkrát sa spomína v roku 1180 ako drevený kostol, ktorý bol postavený na mieste dnešného svätostánku.

Podľa autorov publikácie Kostol ako ho nepoznáme, ktorá vo Varíne vyšla minulý rok, sa predpokladá, že išlo skôr o väčšiu kaplnku zasvätenú Svätému krížu. Kamenný kostol v neskororománskom slohu dali v roku 1233 postaviť majitelia Starého hradu a zasvätili ho Panne Márii. Dôkazom toho je aj varínsky erb z roku 1416, na ktorom je vyobrazená práve Panna Mária s dieťaťom.

Pred kamenným kostolom stal pravdepodobne na jeho mieste drevený svätostánok.

Strážca brodov

Zatiaľ čo inde sa kostoly stavali v strede dedín, varínsky bol vybudovaný na okraji smerom k Váhu. Príčina bola podľa autorov knihy takáto: „Dôvodom tohto vysunutia je skutočnosť, že okrem duchovného účelu plnila veža kostola aj strážnu funkciu. Strážila dva príjazdové brody do Varína.“

V druhej polovici 16. storočia sa aj vo varínskej farnosti naplno prejavila reformácia. Kostol bol stavebne upravovaný podľa aktuálnej náboženskej situácie. V 17. storočí protestanti doplnili kotol o klenby a empory, ktoré boli typické pre evanjelickú cirkev. Po smrti palatína Turzu sa stal opäť katolíckym.

Pri varínskom kostole sa v minulosti nachádzal aj cintorín.

Srdce grófa

V minulosti bolo bežné, že sa pochovávalo pri kostoloch. Aj prvý varínsky cintorín vznikol v jeho tesnej blízkosti, a to hlavne na južnej časti. „Dôkazy o cintoríne okolo kostola potvrdzujú nájdené pozostatky kostier pri stavbe toaliet v roku 1968, pri stavbe prípojok v roku 1981 a nakoniec pri druhej stavbe toaliet v roku 2014,“ píšu autori knihy Kostol ako ho nepoznáme Ivana Beniačová a Igor Cvacho.

Súčasťou kostola je aj klasicistická kaplnka z roku 1727, ktorej výstavbu finančne podporil patrón kostola Anton Pongrácz. Kaplnka zároveň slúžila tiež ako mauzóleum tohto šľachtického rodu.

Hrobka sa oficiálne uzavrela len nedávno, a to v roku 2004, keď zomrela Walburga Pongráczová. Počas renovácie hrobky sa v nej našlo srdce grófa Pongrácza, ktoré bolo mumifikované v nádobe s liehom. „Pri rekonštrukcii už chýbal vrchnák, kvapalina bola vysušená a srdce malo približne 3 centimetre,“ píše sa na stránkach publikácie.

Súčasťou kostola je aj kaplnka rodiny Pongráczovej, ktorá zároveň slúži aj ako mauzoléum.

Podzemné krypty

Zaujímavosťou varínskeho kostola je, že sa v jeho podzemnej časti nachádza ešte ďalších 5 hrobiek. Podzemné krypty sú klenbového tvaru a rôznych veľkostí. Najväčšia dosahuje dĺžku 12 metrov. Najstaršia patrí opäť rodine Pongráczovej a je situovaná priamo pod oltárom.

„Záznamy kronikárov, ale aj žijúci svedkovia potvrdzujú, že keď sa natrvalo uzatvárala a zabetónovala hrobka pod oltárom, nachádzali sa v nej neusporiadaná výzbroj a brnenie v dôsledku rozpadu tiel pozostalých,“ uvádza sa v publikácii.

Hrobka sa nachádza aj pod sakristiou, kde sú pochovaní kňazi, ktorí kedysi pôsobili v kostole. V strede chrámu sú 4 hrobky. V jednej sú umiestnené detské truhličky, v ďalšej pochovávali predstaviteľov vetvy Vadičovských, obecno-zemianskych Pongráczovcov. Jedna z hrobiek patrila starému rodu Nededzkých z Nededze. Ďalšia šľachtickému rodu Ilavai, ktorý je podľa záznamov časťou turčianskeho rodu Rakovských.

„Táto jediná hrobka má schody opačne otočené ako ostatné hrobky. Ide o dodatočné predelenie hrobky Nededzkých,“ vysvetľujú autori.

Dobový pohľad do jednej z hrobiek.

Mapka podzemných krýpt.

Veža s hodinami

Veľká pozornosť sa v publikácii venuje kostolnej veži. Tá je špecifická z mnohých pohľadov. Nie je totiž bežné, že kostolná veža má v sebe zabudovaný hodinový ciferník. Podľa autorov je možné, že varínsky kostol ukazoval čas miestnym už na začiatku 17. storočia. Vo veži sa okrem hodinového mechanizmu nachádza aj pätica zvonov rôznych veľkostí. Najväčší má priemer 120 cm. Počas druhej svetovej vojny boli tri zvony zrekvirované na vojenské účely.

Oltár v kostole pochádza z roku 1769 a nápadne sa podobá na oltár v Katedrále Najsvätejšej Trojice v Žiline. Medzi najstaršie objekty patrí krstiteľnica, ktorej spodná časť pochádza z 13. storočia a kamenný nadstavec z roku 1580. V kostole sa nachádza aj organ s 2008 znejúcimi píšťalami, tiež pavlače, tzv. empory, ktoré boli kedysi vyhradené len pre farníkov z cechov.

V kostolnej veži sa nachádza 5 zvonov rôznych veľkostí.

Významné krsty

Záverečné stránky knižky patria významným krstom. Napríklad, vo varínskom kostole bol 25. januára 1688 pokrstený Juraj Janošík a v roku 1718 aj Adam František Kollár (taktiež z Terchovej), ktorý bol knihovníkom cisárskeho dvora, neskôr riaditeľom cisárskej knižnice vo Viedni a dvorným radcom Márie Terézie.

„Bol historikom a pre jeho múdrosť ho nazývali „slovenský Sokrates“,“ uvádzajú autori publikácie Kostol ako ho nepoznáme.

Kniha o varínskom kostole vyšla minulý rok.

Boží trest?

V knižke autori spomínajú aj príbeh dvoch zlodejov, ktorí sa v roku 1934 vlámali do kostola a ukradli dva pozlátené kalichy a vzácnu monštranciu, ktoré sa zakúpili aj zo zbierok miestnych veriacich. Pri pátraní po zlodejoch sa vtedajším „žandárom“ podarilo zistiť, že stopy smerujú k Váhu.

Predpokladali, že zlodeji utiekli do Strečna, kde nastúpili na vlak. Asi po dvoch rokoch sa jeden zo zlodejov vlámal do včelína niekde pri Prievidzi. Včely ho napadli, doštípali a zakrátko zomrel. Pred smrťou sa však priznal ku všetkým trestným činom, ktoré spáchal, aj ku krádeži vo varínskom kostole.

Interiér varínskeho kostola.