Podľa nášho čitateľa je to tak. Do redakcie poslal fotografiu, ktorá zachytáva nie práve pekný pohľad na jedno z najnavštevovanejších miest v okolí. Čo na to povedal jeho správca?
ŽILINA. VODNÉ DIELO. Vodné dielo Žilina spríjemňuje život Žilinčanov a obyvateľov okolitých obcí už takmer 20 rokov. Po vybudovaní asfaltovej cesty pre korčuliarov a cyklistov a celkovom zveľadení jeho okolia je jedným z najnavštevovanejších miest v našom okrese. Ako však poukázal čitateľ Ľudovít, nie vždy je na vodnom diele vábivo. Do redakcie Žilinského večerníka zaslal snímku s takýmto komentárom: „Vodné dielo je skutočným darom pre rekreáciu a šport obyvateľov mesta. Som tam pravidelným návštevníkom, preto by som chcel upozorniť na jeden negatívny jav. Po každých silnejších dažďoch zaplnia hladinu vodného diela naplaveniny dreva a odpadu, ktoré zanášajú brehy a znečisťujú vodu. Nemôžete upozorniť správcu, aby to začali riešiť? Prikladám fotografiu, aby ste mali reálny pohľad na tento problém.“
Snímku od čitateľa sme teda zaslali správcovi - Vohodohospodárskej výstavbe v Bratislave. Ako nám vysvetlila hovorkyňa podniku Diana Migaľová Baschierová, naplavovanie dreva je prirodzený jav, ktorý sa vyskytuje periodicky, najmä v čase zrážok. Nakoľko je súčasťou vodného diela aj elektráreň, pred turbínami sú osadené tzv. česlá, ktoré naplavený odpad zachytávajú. „Z toho dôvodu sa naplaveniny v prevažnej miere hromadia na hladine v blízkosti hrádze. Našou snahou je, aby hladina vodného diela, brehy a priľahlé pozemky boli udržiavané a čo najskôr zbavené odpadu. Voda je prírodný živel a často sa môže stať, že už pár hodín po vyčistení brehov k nám doplaví ďalšie množstvo odpadu tak, že sa návštevníkom diela zdá, že sa na brehoch neupratuje. Pritom vodné dielo je čistené pravidelne, napríklad v roku 2014 sme zlikvidovali 162,87 ton naplavenín,“ dodáva hovorkyňa Vodohospodárskej výstavby.
Tento rok bol navyše extrémne suchý, čo mohlo mať za dôsledok aj to, že naplavením bolo viac ako inokedy. „Celý rok bol nadpriemerne suchý, a tak sa napadané konáre, suchá tráva a podobne viac zhromaždili na brehu riek a jesenné zvýšené prietoky ich do vodného diela naplavili,“ myslí si Jaroslav Hlavatý zo Slovenského rybárskeho zväzu, Rada Žilina.
Ako ďalej dodáva, život rýb takéto naplaveniny neohrozujú a ani zásadne neovplyvňujú. Tie, ktoré klesnú na dno, dokonca vytvárajú vhodné prostredie pre úkryty rýb a pomáhajú vzniku neresového substrátu. „Spôsobujú však problémy pri love rýb udicami, lebo naplaveniny sa často zachytávajú na rybárske vlasce. Rybári sa snažia naplaveniny pozbierať, a tak prispieť k väčšej čistote brehov vodného diela,“ dodáva.
-ms-, snímka ĽV
