Jozef Remenec z Hlín VI je pravdepodobne jediný na Slovensku, ktorý zbiera historické telefóny. K zberateľstvu ho priviedla náhoda. „V októbri 1990 som cestou na nákup našiel na lúke pri Juniore telefón. Konštrukčne mal veľmi nezvyčajný tvar. Hanba-nehanba, keď som išiel naspäť, telefón som zobral so sebou domov. Manželka ma privítala so slovami: „Tatino, dúfam, že ťa nikto nevidel,“ spomína na úsmevnú príhodu 63-ročný zberateľ.
VYSLÚŽILCI AJ SUPERTELEFÓNY
Osudové stretnutie vyústilo do zberateľskej vášne. K jednému telefónu pribudol časom ďalší a zbierka sa začala rozrastať. Dnes sa pán Jozef Remenec môže pochváliť kolekciou 350 historických telefónov vrátane 100 rôznych exemplárov telefónnych družíc a slúchadiel. „Za roky zberateľstva som vytvoril zbierku, ktorá je momentálne umiestnená na Morave v mestečku Buchlovice. Tá obsahuje 200 telefónov. Niektoré telefóny, ktoré boli dvojmo, som si nechal. Avšak ľudia mi naďalej nosili ďalšie a ja som nemal to srdce im povedať, že telefóny už nezbieram. Pomaly môžem skonštatovať, že som vytvoril v poradí už druhú zbierku,“ rozpráva.
Zbierka pána Remenca je rôznorodá. Medzi najstaršie kúsky patria indukované telefóny z konca 19. storočia a začiatku 20. storočia, prepájacie a závesné telefóny z rokov 1905 – 1910 či poľné telefóny z čias Rakúska-Uhorska, prvej Československej republiky, Nemecka a U. S. Army. „Za zberateľský unikát považujem telefón, ktorý nazývam „dva v jednom“, a to preto, lebo mohol byť zapojený v telefónnej sieti a taktiež sa dal zapojiť aj ako MB telefón (s miestnou batériou), čiže na poľné vedenie. Vyrobený bol v Nemecku v roku 1941,“ hovorí zberateľ.
Medzi telefónmi sa nachádzajú aj výstrednejšie kúsky z konca 20. storočia. „Jeden z tých novších je tzv. „múdry telefón“, ktorý v 80. rokoch vyrábala Tesla Stropkov. Telefón mal viacero funkcií – zosilňovač zvuku, hodiny, budík, kalkulačku a ukazoval aj dátum. Na tú dobu to bola dosť drahá záležitosť. Kúpiť sa dal za 500 Kčs. Bol to skôr taký darčekový telefón,“ konštatuje Jozef Remenec.
ZBIERA AJ STARÉ ZOZNAMY
Obľúbencom zberateľa je však iný pozoruhodný kúsok. „Každý zberateľ má svoj najobľúbenejší suvenír, v mojom prípade je to telefón, ktorý bol vyrobený tesne po skončení druhej svetovej vojny – tiež sa mu hovorilo „pražský model“, je dokonca stále funkčný, má uchu lahodiace zvončekové vyzváňanie a ešte krajší spätný chod rotačnej číselnice – proste môj miláčik,“ žartuje.
Zbierka Jozefa Remenca obsahuje aj staré telefónne zoznamy. Najstarší je z roku 1929. Pre zaujímavosť, v tom čase bolo v Žiline zriadených 383 telefónnych staníc a napríklad v Rajeckých Tepliciach sedem, pričom sa dalo dovolať aj na Kuneradský zámok. Telefónne spojenie mali aj vo Varíne. „Na linke“ bola vápenka, baňa v Nezbudskej Lúčke, notársky úrad či miestny veľkoobchod s miešaným tovarom (Lilienthal Izidor a synovia). „V roku 1948 už počet telefónov rapídne vzrástol. Žilina mala 280 firemných a 603 súkromných telefónov, čiže viac ako 880 staníc. V Rajeckých Tepliciach bolo v tom roku 13 telefónov,“ porovnáva zberateľ.
MOBILU NEVEDEL PRÍSŤ NA CHUŤ
Jozef Remenec mal k telefónom vždy blízko. Po skončení vojenskej strednej odbornej školy oznamovacej elektrotechniky odišiel slúžiť do prvého spojovacieho pluku desiatej leteckej armády do Klecan pri Prahe. Po piatich rokoch sa vrátil slúžiť do Žiliny. V roku 2000 odišiel do zálohy a v súčasnosti pracuje ako vrátnik – telefonista na Žilinskej univerzite. So smiechom hovorí, že telefóny sú mu jednoducho súdené. S mobilmi to však bolo ťažšie. „Veda a technika sa zastaviť nedá a aj ja som sa musel prispôsobiť. Zodpovedne môžem povedať, že v celej širokej rodine som mal mobil ako posledný, dokonca aj naša deväťdesiatročná babka ma predbehla. Prvý mobil som dostal od rodiny na 50-tku,“ smeje sa.
Aj keď Jozef Remenec býva v Žiline už niekoľko rokov, pôvodom je z Rajeckých Teplíc. A práve vďaka kúpeľnému mestečku, kde vyrastal, v sebe objavil ešte jednu vášeň – slabosť pre historické pohľadnice. „V marci 1990 som dostal od kamaráta na meniny krásnu historickú pohľadnicu Rajeckých Teplíc. Tak ma oslovila, že som začal zbierať pohľadnice viažuce sa k tomuto mestu a okoliu. V tomto roku sa mi podarilo prekonať magickú hranicu tisíc kusov a podľa môjho názoru je táto zbiera ukončená na 99 %. Zaujíma ma aj stará literatúra o Rajeckých Tepliciach, a to knihy a časopisy v maďarčine, nemčine, češtine, ale aj tie novšie v slovenčine,“ dodáva mnohonásobný zberateľ.
V prípade záujmu o výstavy, dlhodobý prenájom alebo usporiadanie prezentácie v danej oblasti môžete p. Jozefovi Remencovi, ktorý zorganizoval už 13 výstav na Slovensku a 1 výstavu v Českej republike, zavolať na t. č.: 0902 449 919.
