Od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ubehlo necelých desať mesiacov, od posledného žilinského zhromaždenia Za slušné Slovensko takmer pol roka a od nežnej revolúcie zas 29 rokov. Práve situácia z novembra roku 1989 sa podľa desaťtisícov Slovákov až priveľmi podobá súčasnosti, kedy sú organizátori protestov obviňovaní zo štátneho prevratu, podávajú sa na nich trestné oznámenia a rovnako sú vypočúvaní Národnou kriminálnou agentúrou (NAKA). „Je podstatné pripomínať si, čo pre nás a našu krajinu znamenal november 1989. Možno je to však dnes oveľa dôležitejšie aj v kontexte udalostí posledných mesiacov. Dnes sme svedkami toho, ako sa nás snažia zastrašiť a spochybniť našu motiváciu a úprimnosť,“ prihovára sa stovkám Žilinčanov pred Novou synagógou Marek Huliak, jeden z organizátorov žilinského zhromaždenia Za slušné Slovensko. Zasadenie protestu práve do prostredia synagógy bolo podľa jeho slov najmä tematické. „Nová synagóga slúžila počas minulého režimu ako aula vysokej školy. Odohrávali sa tam aj stretnutia študentov, ktorí sa mobilizovali v podobných aktivitách, takže miesto bolo symbolické. Malo to však aj praktický dôvod, keďže sme spolupracovali s chalanmi, ktorí synagógu spravujú, a mali sme tak dobre zázemie, začo som im vďačný.“
SOM TU ZADARMO
Vysloviť nespokojnosť a pohoršenie nad vládnou mocou a situáciou v štáte sa v predvečer výročia novembra ’89 ľudia rozhodli vrátane Žiliny aj v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Prievidzi, Žiari nad Hronom, Leviciach a Kežmarku. „To, čo sa tu robí, nemá obdobu. Toto nie je právny štát, je to spoločnosť podvodníkov a zlodejov. Vraciame sa do obdobia spred 29 rokov, keď bol niekto aktívny, bolo to zlé,“ hovorí počas zhromaždenia jeden z jeho účastníkov. O niekoľko minút neskôr sa pridáva aj ďalšia Žilinčanka, ktorá o aktuálnej situácii na Slovensku hovorí ako o žalostnej. „Je mi z nej do plaču. Že sa tu tvorí toľko arogancie, zloby a nenávisti. Neviem, kedy sa to skončí, no záleží mi na tom, aby sa to zmenilo,“ podotýka účastníčka piatkového zhromaždenia. To sa v predvečer výročia nieslo vo všetkých protestujúcich mestách aj v duchu hesla „Som tu zadarmo“.
MY SME TÍ, NA KTORÝCH SME ČAKALI
Práve obdobie nežnej revolúcie bolo rovnako ako dnes charakteristické útokmi na organizátorov protestov, prenasledovaním a ich šikanovaním políciou. „Aj vtedy, aj dnes nám vládli ľudia, ktorých motívy neboli čestné. Aj vtedy, aj dnes dostávali papaláši režimu vysokoškolské tituly za nič. A aj vtedy, aj dnes odmietali odstúpiť zo svojich funkcií, ako je to v súčasnosti v susednej Českej republike,“ upozorňuje Marek Huliak. Dnes nám podľa neho nezostáva nič iné, ako moci ukázať, že v boji nepoľavíme a tento boj vyhráme. „Dejiny sa istým spôsobom opakujú, dialo sa to aj pred pádom režimu. Tomuto musíme povedať rázne nie, lebo občianska angažovanosť je základným prejavom demokracie. Ak toto bude potlačené, aký to tu máme vlastne režim?“ pýta sa.
PODPORA ĽUDÍ JE VEĽKÁ VEC
Na žilinskom zhromaždení Za slušné Slovensko, ktorého sa podľa jeho organizátorov zúčastnilo viac ako tisíc ľudí, sa v tónoch piesne Sľúbili sme si lásku od Ivana Hoffmana pokrstila aj čerstvo vydaná kniha My sme tí, na ktorých sme čakali, ktorá prezentuje príhovory zo všetkých doterajších zhromaždení Za slušné Slovensko. Zoskupenie ľudí sa so sviečkami a transparentmi presunulo spred synagógy naprieč centrom mesta až pod Farské schody na Námestie Andreja Hlinku, kde sviečky poukladalo pod portréty zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. „Dojem z dnešného zhromaždenia je viac ako pozitívny. Bolo dosť emotívne a často som mal slzy na krajíčku, aj teraz, keď na to spomínam. Veľmi ma potešilo zloženie účastníkov, boli tam zastúpené skutočne všetky vekové kategórie, a to je pre nás veľmi dôležité, lebo mať podporu aj ľudí, čo si prežili rok 1989, je veľká vec. Nemali sme veľké mená so silnými príhovormi, no aj to chce demonštrovať, že sme iba radoví občania, ktorí sa zaujímajú, čo sa v našej krajine deje,“ hodnotí na záver Marek Huliak.
