Cesta spomienkami ulicami Žiliny
Bolo skoré ráno, keď sa pred legendárnou budovou A na Legionárskej ulici začali zhromažďovať účastníci jubilejného stretnutia. Miesto, kde kedysi denne počúvali prednášky, opäť ožilo ich hlasmi. Z mesta ich vyzdvihol parciálny trolejbus bez trolejí — najmodernejší model Dopravného podniku mesta Žilina. Nie náhodou. Dvaja z absolventov, inžinieri Peter Lamoš a Daniel Turanský, totiž patria medzi prvých realizátorov trolejbusovej dopravy v meste.
Cesta po známych uliciach bola symbolickým návratom do študentských čias. Ich názvy poznali absolventi cestnej a mestskej dopravy perfektne. Na Sasinkovej ulici sa ozývalo: „Ponorky! Moja prvá diagnostika! “ — známe výrazy, ktoré okamžite vyvolávali spomienky. Prešli okolo bývalej vojenskej fakulty, kde mávali prednášky, až po Moyzesovu ulicu, ktorá im navždy zostane spätá so štátnicami. Nevynechali ani internáty, kde sa rodili priateľstvá, aj rešpekt pred pedagógmi. „Triasli sme sa pred profesorom Stančekom, niektorí spravili skúšku na tretí raz, aj to s odretými ušami,“ zaspomínali. A práve on prišiel medzi nich, no dnes už s úsmevom a nadhľadom.
Slávnostný moment po polstoročí
Na pôde Žilinskej univerzity sa konala oficiálna slávnosť Zlatých promócií. Absolventi prijali z rúk dekana Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, profesora Miloša Poliaka, zlaté diplomy ako symbol uznania a poďakovania. Dekan Poliak vo svojom príhovore ocenil hodnoty generácie, ktorá sa výrazne pričinila o rozvoj dopravy, spoločnosti i kultúry: „Dnes sa tu stretávame, aby sme si spoločne pripomenuli významné jubileum. Uplynulo totiž 50 rokov od chvíle, keď ste prvýkrát ako absolventi prekročili prah Fakulty prevádzky a dopravy, a vydali sa na svoju profesionálnu i osobnú cestu. Dnes neprichádzate ako hostia, ale ako súčasť našej akademickej rodiny... Vaša prítomnosť je pre nás inšpiráciou.“
Počas ceremónie nechýbali ani ďalší významní pedagógovia a predstavitelia fakulty, ako profesorka Alica Kalašová, docent Vladimír Konečný či docent Ján Ondruš. Ich prítomnosť len umocnila význam a kontinuitu medzi generáciami.
Študenti navždy a Žilina v srdci
Silné slová zazneli z úst Ing. Stanislava Chmelu, ktorý za absolventov predniesol príhovor plný vďaky, nostalgie a obrazov, ktoré ostali hlboko vrytými v pamäti: „Každého pohltil neutíchajúci kolobeh života, rozpŕchli sme sa každý na inú stranu našej vlasti, i do zahraničia... napriek tomu sme na seba nikdy nezabudli a pravidelne sme sa stretávali. Tá radosť je taká, že nás drží pri sebe a vždy, keď sa stretneme, omladneme.“
Vyzdvihol silu generácie, ktorá sa nielen naučila žiť, ale aj žila naplno. Pripomenul, že z ich radov vznikli štyri manželstvá, že študentské roky neboli len o skúškach, ale o priateľstvách, zážitkoch a osobnostnom raste. „Vysokoškolské štúdium, to nie sú len skúšky, príprava na cvičenie... to sú brigády, exkurzie, praxe, to je upevňovanie priateľstiev a pestovanie pevnej vôle,“ spomínal.
Pripomenul atmosféru internátneho života – menzu s dlhými radmi a večne nespokojnými stravníkmi, vysielanie internátneho štúdia, prísne vrátničky, študovne, diplomové práce, hromady papierov a knihy na izbách. Nezabudol ani na slávnostný deň promócie: „Zelené plátno, prísne pohľady komisie, bledé tváre, pedagógovia, ktorí stáli pri nás... A potom to vzácne malé slovíčko pred menom, ktoré stálo prebdené noci, litre potu, aj perly sĺz.“
Zvláštne poďakovanie patrilo ich pedagógom, ale aj ich rodičom a rodinám: „Dnes, keď máme 70+, niektorí aj 75+, ďakujeme aj Pánu Bohu, že sme sa tu mohli v relatívne dobrom stave opäť stretnúť.“
Na záver zdôraznil, že hrdosť na alma mater je stále živá: „Sme hrdí, že sme sa stali absolventmi Vysokej školy dopravnej v Žiline a ďakujeme za túto výnimočnú chvíľu.“
