Správne venčenie v horúčavách
Keď ortuť teplomera stúpa nad tridsať stupňov, základná zásada znie jasne: obmedziť pobyt na priamom slnku na minimum. Krátka, 15- až 20-minútová prechádzka na vykonanie potreby psovi neublíži, no dlhé trasy počas obedňajších hodín môžu byť preňho fatálne.
Ostražití by mali byť najmä majitelia obéznych psov a takzvaných brachycefalických plemien s krátkym ňufákom (napr. mops, buldog či buldoček). Tieto nedokážu teplotný tlak udýchať. Keď sa náhle nadýchnu horúceho vzduchu, ich úzke dýchacie cesty opuchnú, stiahnu sa a zviera začne kolabovať. Ak je prechádzka nevyhnutná, ideálnym riešením je skoré ráno alebo neskorý večer, prípadne prechádzka v tieni lesa.
Skryté nebezpečenstvo pri vode
Mnohí majitelia robia zásadnú chybu, keď svojho vyčerpaného a rozhorúčeného psa nechajú po behu skočiť priamo do chladnej vody. Zviera musí najskôr počkať v tieni, kým sa mu ustáli termoregulácia a upokojí srdce. Veľkým strašiakom letných dní je aj takzvaná intoxikácia (otrava) vodou. Ak pes pri hre v jazere nevedomky hltá extrémne množstvo vody, zmení sa mu osmotický tlak v tele. Výsledkom je edém (opuch) mozgu, tzv. utopenie – pes stráca koordináciu, zvracia, dostáva kŕče a môže odpadnúť.
Okrem prehriatia hrozí psom nebezpečenstvo aj na zemi. Rozhorúčený asfalt na hrádzach či chodníkoch dokáže spôsobiť vážne popáleniny, no ešte horšie sú ostré skaly a kamene v okolí vodných plôch. Veterinárka varuje pred vážnymi poraneniami, ktoré majitelia často prehliadajú: „V ordinácii mávame často psíkov, ktorí majú vankúšiky na labkách zodraté doslova do krvi z toho, ako behajú po týchto povrchoch. Ošetrovanie je veľmi citlivé a vždy sa musí čakať, kým zodratá koža na vankúšikoch znova stvrdne. Keď je to zodraté až po živé tkanivo, vtedy sa nohy zaväzujú a hojenie trvá viac ako dva týždne.“
Majiteľom preto odporúča po každom návrate z vonku skontrolovať spodnú časť labiek, v prípade potreby ich natrieť vazelínou alebo špeciálnym balzamom a pri akomkoľvek krívaní okamžite ukončiť aktivitu.
Prvá pomoc pri prehriatí organizmu
Prehriatie (úpal) hrozí nielen psom a mačkám, ale aj hospodárskym zvieratám, akými sú sliepky či kačky. Pre neustále chladenie vonkajších zvierat je dôležitý mäkký podklad (napr. hlina, kde si sliepky vyhrabávajú chladivé jamy), prístrešok a voda. Vonkajším zvieratám je potrebné vodu meniť omnoho častejšie, pretože krmivo zo zobákov ju rýchlo znečistí, voda začne kvasiť a stáva sa liahňou nebezpečných baktérií.
Akútne prehriate zviera spoznáte podľa toho, že nehybne leží, má otvorené ústa či zobák, rýchlo dýcha a odmieta potravu aj tekutiny. V takejto chvíli rozhodujú sekundy, no záchrana býva nesmierne náročná: „Niekedy už ani my veterinári nedokážeme zviera stabilizovať, pretože tam nastáva ischémia – nedokrvenie dôležitých orgánov. V tele a v mozgu vplyvom vysokých teplôt nastávajú veľmi rýchlo trvalé poškodenia mozgu a hypotalamu, ktorý zodpovedá za termoreguláciu. Keď tam už nastane nezvratné poškodenie, zviera môže napríklad prestať chodiť alebo bude mať natrvalo zastreté vedomie. Väčšinou to končí fatálne.“
Nezabúdajme, že prehriať sa môžu aj mačky (najmä pri strese v aute) či drobné hlodavce, ktoré v lete dávame na balkón. Jediným správnym spôsobom domáceho chladenia zvierat, najmä psov a mačiek sú mokré uteráky. Zviera v žiadnom prípade neoblievame studenou vodou, inak by utrpelo teplotný šok a mohlo by skolabovať. Cievy sa v obrane stiahnu a telo neochladíme. Mokrý uterák prikladáme na brucho, slabiny, podpazušie a na krk zvieraťa, pričom obklady meníme každé dve až tri minúty. Ak sa stav nezlepší do 15 minút, je nutné vyhľadať odbornú pomoc.
Letná strava a pitný režim
V lete zvieratá prirodzene jedia menej, preto by ich strava mala byť kvalitnejšia. Mačkám sa odporúča podávať šťavnatejšie krmivo, keďže nepijú vodu tak často ako psy.
Veľkým strašiakom teplých dní je rýchle kazenie jedla. Granuly obsahujú tuky, ktoré v teple rýchlo žltnú a oxidujú, čo zvieratám spôsobuje hnačky. Misky by sa preto nemali nechávať voľne položené po celý deň. Rovnako dôležitá je výmena vody – tá by nemala byť ľadová priamo z kohútika, ale ideálne odstáta. Pri hydine vo výbehoch musíme vodu meniť ešte častejšie, keďže sa rýchlo znečistí a kvasí.
„Pozor si treba dať aj na skryté nástrahy v domácnosti. Mnohé bytové zvieratá ležia počas horúčav na studenej dlažbe alebo v prievane pri otvorenom okne. Výsledkom bývajú zápaly močových ciest a prechladnutia. Rovnako negatívne na ne vplýva aj priame fúkanie z klimatizácie,“ upozorňuje veterinárka.
Živé barometre
Zvieratá reagujú na blížiacu sa búrku oveľa citlivejšie ako ľudia, pretože fungujú ako živé barometre. Vďačia za to jemným riasinkám vo vnútornom uchu, ktoré okamžite zaznamenajú aj minimálne kolísanie atmosférického tlaku. Voľne žijúce alebo stádové zvieratá, vrátane domácej hydiny, vtedy inštinktívne zmenšujú svoj okruh, zhlukujú sa k sebe a hľadajú úkryt v hlbokom kroví či v kuríne.
Pri domácich miláčikoch je však situácia iná. Psy a mačky v byte často netušia, ako na tento diskomfort reagovať, najmä ak sú osamote. Začínajú byť nervózne a hľadajú oporu u svojho majiteľa, ktorého vnímajú ako vodcu svorky. Beáta Schatz Filová však upozorňuje, že kľúčom k upokojeniu zvieraťa je zachovanie pokoja samotného človeka: „Zviera s vami žije, pre vás je to člen rodiny a preňho ste vy svorka. Lenže ak je majiteľ nervózny, zviera z neho cíti pachový náznak nervozity a v tej chvíli mu prestáva veriť. Hovorí si: 'Už to nie je ono, lebo aj majiteľ je nervózny, aj ja som nervózny, do kelu, čo budeme robiť?' Vtedy uňho nastáva panika.“
Zatiaľ čo psy hľadajú záchranu u ľudí, mačky si stres kompenzujú samy. Zvyčajne zalezú do pokojného kúta a začnú sa intenzívne olizovať, čím sa prirodzene upokojujú.
Na dovolenku so zvieraťom
Dnes nie je výnimkou, keď ľudia berú na dovolenky aj svoje domáce zvieratá. Aj tu má veterinárka niekoľko rád, na čo by sme nemali zabúdať: „Vždy je dobré pár dní pred plánovanou cestou informovať svojho veterinára o tom, že niekam so zvieraťom cestujeme. Každý lekár si svojich pacientov pozná a vie najlepšie poradiť, na čo si dať pozor a čo nezabudnúť pribaliť, najmä ak je psík problémový. Neodporúčala by som cestovať so starým psom, srdciarom alebo takým, ktorý má neurologické problémy.“
Ešte stále mnoho ľudí nevie, že ak cestujete do zahraničia so zvieraťom, to musí mať Pas spoločenského zvieraťa alebo Európsky pas spoločenského zvieraťa, ktorého vyhotovenie by mal majiteľ riešiť aspoň 21 dní vopred kvôli platným vakcináciám. Problémom však môže byť dovolenka v štátoch mimo EÚ, kde vybavenie všetkých povolení trvá aj 3 mesiace. Potrebné informácie si môžu majitelia domácich miláčikov vyhľadať v Centrálnom registri spoločenských zvierat (CRSZ).
