Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

20. september 2017 | Ľuboslav, Ľuboslava

Zaujímavosti

Auto vyrábané na najdlhšej linke sveta má tridsať rokov

Americká značka Cadillac, známa výrobou tých najväčších limuzín a kabrioletov, v roku 1987 predstavila model, ktorý mal konkurovať európskej produkcii v segmente luxusných kabrioletov.

15.05.2017 | 12:12

Značka patriaca pod krídla koncernu Gene­ral Motors (GM) cítila už dlhšiu dobu stratu záujmu o svoje preras­tené päťmetrové „obludy“, ktoré postupne prenechávali svoju po­zíciu modernejším vozidlám zo starého kontinentu. Medzi inými to boli hlavne modely Mercedes SL alebo Jaguar XJS, ktoré sa stali novými znakmi sociálnej úrovne bohatého Američana. Múdre hla­vy v zastupiteľstve spoločnosti tak prišli s odvážnym plánom navrh­núť vozidlo, ktoré bude schopné konkurencie nielen svojou cenou či výkonným agregátom, ale tiež európskym dizajnom. S návrhom exteriéru sa teda Cadillac obrátil na špičku v odbore dizajnu – na talianskeho mága Pininfarina. So známym návrhárskym štúdiom už značka spolupracovala v minulos­ti, a preto nebol jej výber vôbec náhodný. Nová vlajková loď znač­ky dostala pracovný názov Projekt LTS, teda Luxury Two Seater. Do jej úspechu sa vkladali spolu s ob­rovskými investíciami tiež veľké nádeje.

V roku 1983 podpísal koncern GM s talianskou dielňou kontrakt v závratnej výške, a to 600 mi­liónov amerických dolárov, ktorý však nezahŕňal len návrh, ale tiež výrobu karosérií luxusného dvoj­miestneho kabrioletu. Výsledkom práce šikovných talianskych rúk bol naozaj skvostný kabriolet, kto­rého dizajn už snáď ani nemohol byť vzdialenejší od staromódnej americkej produkcie. Štýlový ro­adster meral na dĺžku 4,5 metra a široký bol takmer 170 cm, pri­čom rázvor náprav bol iba 253 cm. Ostro tvarovanú masku lemova­li obdĺžnikové svetlá, pod ktorý­mi sa vynímal moderný náraz­ník prekrytý plastom po vzore európskej konkurencie. Zadná časť auta sa niesla v podobne prísne hranatom dizajne, zatiaľ čo boč­ná línia karosérie zaujala klinovi­tým tvarom typickým pre športové autá osemdesiatych a deväťdesia­tych rokov.

Americká automobilka sa obá­vala, ako konzervatívny americký trh model prijme, a preto nasadila pod jeho moderný kabátik klasic­kú a overenú americkú techniku. Vozidlo tak stálo na skrátenom ráme modelu Eldorado s vidli­covým osemvalcom s objemom 4,1 litra a výkonom 126 kW. Motor za svoj nízky výkon vďačil zasta­ralému ventilovému rozvodu OHV, ktorý nezachránilo ani viacbodo­vé vstrekovanie paliva. Úctyhodný krútiaci moment 312 Nm bol pro­stredníctvom 4-stupňovej auto­matickej prevodovky prenášaný na prednú nápravu, ktorá mala rov­nako ako zadná nezávislé zavese­nie kolies.

Najzaujímavejší fakt o mode­li Allante však nenájdeme v jeho koncepcii či výkone. Je ním to­tiž samotná výroba modelu, kto­rá sa konala skutočne kurióznym spôsobom. Cadillac musel totiž pred začiatkom produkcie každé­ho vozidla dopraviť všetky die­ly potrebné na výrobu karosérií, ako napríklad rám, riadenie či in­teriér, do talianskeho mesta San Giorno Canavese. V tomto meste sídlili dielne Pininfarina a od do­máceho Detroitu boli vzdialené presne 7250 kilometrov. Na pre­pravu materiálu využívala auto­mobilka služby špeciálne upra­veného Boeingu 747, ktorý medzi týmito mestami lietal pravidelne. Pininfarina v Taliansku vytvoril a zložil karosérie Allante v séri­ách po 56 kusov, ktoré boli spät­ne zaslané domov do Ameriky. Až tu sa vykonala konečná montáž v novučičkom závode Hamtrack, ktorý vyrástol len tri kilometre od letiska. Konkurencia označila ten­to kuriózny spôsob výroby za naj­dlhšiu výrobnú linku sveta, ktorá dosahovala dĺžku úctyhodných 14 500 km.

Hotový model bol prvýkrát predstavený na začiatku roku 1987 a vzbudil obrovskú pozor­nosť. Novinka disponovala všet­kým, o čom vtedajší motorista mohol snívať. V sérii bolo Allante vybavené automatickou klimati­záciou, elektricky nastaviteľný­mi sedadlami Recaro, aparatúrou Bose či futuristickým prístrojo­vým panelom. Jediný príplatkový prvok bol mobilný telefón zabu­dovaný v stredovom tuneli, kto­rý bol v tých časoch skutočnou chuťovkou. Napriek prvotnému ošiaľu sa o model po uvedení do predaja zákazníci vonkoncom netrhali. Príčin bolo viacero, no najzávažnejšou z nich bola naj­mä závratne vysoká cenovka, na ktorej stálo číslo 50 000 dolárov. V porovnaní s modelom Eldorado bol teda nový model dvojnásobne drahší, okrem toho trpel detský­mi chorobami: zatekanie strechy, vysoká spotreba či nízka kvalita spracovania.

Zo smelých plánov automobil­ky predávať ročne až 8000 kúskov zostali po prvom roku len trosky. Predaj modelu sa nikdy nevyšpl­hal na viac než 3000 kusov za rok a stal sa tak obrovským prepadá­kom, ktorý stál automobilku ne­malé financie. Autu nepomohlo ani niekoľko inovácií vrátane no­vého motora Northstar a jeho vý­roba bola ukončená v roku 1993.

Autor: Róbert Laurinc

Foto: Archív redakcie

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA PIATOK
11 °C
9 °C
9 °C
TOPlist
zilinskyvecernik_monitor_prod