Informácie o udalostiach a zverstvách druhej svetovej vojny, ktoré študenti doteraz počuli na hodinách dejepisu, sa zhmotnili na mieste, kde sa tieto udalosti reálne odohrali.
Sprievodkyňou územím pracovných táborov nám bola mladá Poľka, ktorá výborne hovorila po slovensky. Napriek nespočetnému množstvu prehliadok, ktoré už absolvovala, sa pre ňu sprevádzanie nestalo rutinou, ako to často zažívame pri prehliadkach rôznych kultúrnych pamiatok, naopak, hovorila so zanietením, pokorou a hlbokou pietou. Práve tým a tiež aj kvalitným výkladom a hlbokými poznatkami o udalostiach v tomto tábore nám dokázala sprostredkovať atmosféru a pravdivý pohľad na „život“ väzňov.
Prezeranie priestorov, kde ľudia žili a pracovali v neľudských podmienkach a kde denne umierali tisíce ľudí, sa našich študentov hlboko dotklo. Jedným zo silných zážitkov bol aj pohľad na celu 18, v ktorej vyhladovaním zomrel našim študentom známy svätec, kňaz Maximilián Kolbe, ktorý svoj život ponúkol na výmenu za život otca rodiny.
Následná diskusia o tom, čo videli a počuli, spojená s priblížením životného príbehu holandskej Židovky Anny Frankovej, ktorá bola istý čas väznená aj v Osvienčime, upevnila v našich študentoch vedomie dôležitosti a rovnakej hodnoty každého ľudského života.
Aj prostredníctvom neustáleho pripomínania týchto tragických udalostí a formovania názorov, postojov a hodnôt mladých ľudí, naozaj veríme, že dejiny sa nebudú opakovať.
