Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

8. december 2021 | Marína
| -9°C

Kultúra

Bonsajistka: Stromy určitým spôsobom dokážu komunikovať

Porozprávali sme sa s bonsajistkou Lydkou Jasenkovou zo Žiliny, ktorá sa, ako jedna z mála žien na Slovensku, venuje pestovaniu bonsajov. Ako sama hovorí ide o činnosť, ktorej sa venujú viac muži. Práca s bonsajmi je podľa nej náročná, ale vďačná. Pred pár dňami svoje bonsaje a aj tie zo súkromných zbierok vystavovala v priestoroch Novej synagógy.

02.10.2021 | 10:56

Lydka Jasenková študovala záhradnú krajinnú architektúru a vždy, už od malička, mala vzťah ku rastlinám. „Mojím prvým bonsajom bol Fikus a mal aj meno Hugo cestovateľ. A potom som si kúpila pár svojich, ale v začiatkoch sa mi nezadarilo ich dopestovať. Rozmýšľala som neskôr, čo budem robiť a založila som Bonsaj centrum,“ spomína na začiatky. Ako sama tvrdí záujem o bonsaje na Slovensku sa rozrastá. „Myslím si, že to celkovo súvisí aj s tým ľudským faktorom, že chceme mať doma niečo pekné, chceme sa o niečo starať.“ Starostlivosť o bonsaje nie je jednoduchá. Dôležitou súčasťou je polievanie, hnojenie a tvarovanie. Poznáme niekoľko štýlov. „Štýly  sú základ pre pestovateľa, aby vedel aký tvar má mať strom v budúcnosti. Pohľadov na to, ako tvarovať stromy je viac. Môžete sa držať tvrdej japonskej školy, ale môžete mať aj voľnejší štýl, ako majú Číňania, alebo môžete ísť aj podľa seba, ako to vy cítite, ale aj to ako vás tá, ktorá rastlinka pustí,“ priblížila Lydka.

TVAROVANIE MÁ SVOJE PRAVIDLÁ

Niekedy, najmä ak sa rastlinka vykope, má už tvar viac-menej daný. „Tvarovanie sa robí väčšinou počas zimy, ale veľmi závisí od druhu rastliny. Čo sa týka ihličnatých drevín máme typ ako borievka, ktorý môžeme tvarovať celoročne. Čo sa týka borovíc, alebo iných ihličnatých druhov, tak v zimných mesiacoch je to najvhodnejšie, keďže strom neprodukuje toľko miazgy. Listnaté stromy sa zase udržiavajú dvoma spôsobmi. A to buď zastrihávaním počas celého roka (strihaním, ktoré máte počas celého roka), alebo v zime drôtovaním. Vtedy nemajú stromčeky listy a tak pekne vidíte, kde môžete drôt naniesť. A na jar, keď začne pučať, tak puky vyjdú presne na miestach, kde to potrebujem.“


 

Dôležité je poznať, aký druh máme, a ako rastie vo voľnej prírode. Chybám začiatočníkov sa mnohí nevyhnú. „Najčastejšie chyby sú väčšinou v polievaní, svetelnosti a teplote. Pri pestovaní bonsajov vždy musíte dodržať rovnicu. Svetlo, teplota a vlhkosť. Pokiaľ je nízka teplota a menej svetla, tak potom je nižšia zálievka. Pokiaľ je teplota vysoká, tak je vyššia zálievka. Chybou je keď je vykúrená miestnosť v zime, keď máme málo svetla a moc ho prelejeme. Treba sa držať toho, ako je to v prírode. Poznať jeho podmienky v prírode, ale aj jeho tvar.“

NIEKEDY JE TO VEC ESTETIKY

V mnohých prípadoch sa nechávajú korene priznané, či odkryté. Aj to má svoj význam. „Korene sú súčasťou estetiky. Viditeľný koreňový nábeh sa volá nebari. Má to evokovať dospelý strom a jeho príbeh. Z praktického hľadiska to má význam aj v tom, že strom funguje na princípe zavlažovania. Koruna musí byť tiež zavlažovaná. Keď prší zavlažuje sa koruna, voda steká po kmeni až cez korene do pôdy.“

Náradie, s ktorým sa pracuje pri tvarovaní a strihaní, sa dováža zo zahraničia. To isté platí aj pre väčšinu misiek, v ktorých sú bonsaje zasadené. „Na Slovensku nemáme takúto kultúru, takže aj náradie si treba objednávať zo zahraničia, alebo kúpiť v špecializovaných bonsaj centrách. Pri miskách tiež platia pravidlá, ale to čo vyhráva je vždy estetika. Miska by mala korešpondovať so stromom. K ihličnatým sa hodia skôr hnedé, prírodné farby. Ak je tam nejaká prasklina, alebo vrúbka je to vhodné. K ihličnatým sa používajú yixingové misky. Sú hnedé, bez glazúry a lesku. Podporujú tu zložitosť koruny. A zase k listnatým by sa mali dávať misky s glazúrou a farbou, aby to podporilo lesk listov, prípadne plodov. Miska by nemala presahovať korunu, mala by približne tretina koruny pretŕčať,“ povedala Lydka s tým, že dôležité je vždy, ako to cítime. 

MUŽSKÁ ZÁLEŽITOSŤ

Bonsaj vám, podľa nej dáva mnoho. „Je to taká pokora a trpezlivosť voči prírode. Veľa sa pritom učíte. Je to živý materiál, živá bytosť. Vyžaduje si to váš čas. Ja sa tiež vždy učím niečo nové. A ľudia sú na seba hrdí, keď si rozširujú zbierku. V mnohých prípadoch sú bonsaje s človekom celý život, keďže na bonsaje sa používajú dlhoveké dreviny.“





Tejto záľube sa stále venujú viac muži ako ženy. „Oslovila ma chorvátska bonsajistka Marija Hajdic. Kope stromy a živí sa aj predajom bonsajov. Veľmi sa mi páči jej estetika a aj na výstavách ako mala stromy uložené. Dáva tomu taký ženský rozmer. Svet bonsajistiky je chlapskou záležitosťou. Takže sa mi páči, keď sa tomu venujú ženy. Muž ma väčšiu fyzickú silu, ktorá je pri tejto záľube tiež potrebná. A druhé hľadisko je, že ženy sú citlivejšie, preto sa boja tvrdých zásahov do stromu. Pri bonsajoch robíte ohyby, pri ktorých stromu ubližujete, a muž sa s tým skôr vysporiada,“ doplnila.   

Autor: Alexandra Janigová

Foto: Autorka

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod