Vo veľkom riešime Family Link a prístup na internet, koľko času je pre dieťa dostatočné na trávenie pri mobile a koľko je už veľa. Počúvame o potrebe komunikácie a o tom, že mobil je často jediným spôsobom dohody s rovesníkmi.
Avšak mala som na vyšetrení jedno dieťatko s ťažkosťami v sebaovládaní, pri ktorom mi napadla veľmi dôležitá myšlienka a faktor, ktorý je v dnešnej dobe často nepovšimnutý.
Bol to 10-ročný chlapec, ktorý sa v škole správa agresívne, nerešpektuje školský poriadok, mal zníženú známku zo správania a nemá stanovenú diagnózu. Stav bol uzatváraný ako, laicky povedané, bežná emocionálna vzdorovitosť s potrebou stanovenia hraníc vo výchove.
Samozrejme, počas vyšetrenia sme venovali pozornosť aj času, ktorý chlapec trávi na telefóne a počítači hraním hier. Avšak počas vyšetrenia, rozhovorov a testovaní sa nám naskytla neštandardná situácia, keď chlapec so slzami v očiach poznamenal, že sa doma nemôže nič opýtať, pretože jeho matka je stále na mobile a „nikdy ho nepočúva, nie je emocionálne prítomná“.
Je to veľmi dôležitý aspekt vo výchove, pri ktorom je na zváženie aj prehodnotenie času stráveného na mobile samotným rodičom. Nemôže mať rodič s tvárou uprenou do mobilu a „hluchými ušami“ pri oslovení negatívny vplyv na dieťa, ktorý sa následne prejavuje aj v jeho správaní?
Samozrejme, je ťažké odolať lákaniu sociálnych sietí a krátkych videí. Ako sa hovorí, kto je najlepší klamár na svete? Závislý človek – napríklad alkoholik.
A predsa v minulosti existovala aj závislosť od automatov. Nie je v dnešnej dobe mobil náhradou za automaty?
Je ťažké priznať si, že ma ovláda mobil a že je pre mňa ťažké odložiť ho. No zvážte, či nám naše deti nestoja za určité sebazaprenie a pohľad na seba samých. Za kontrolu vlastného času stráveného na mobile a venovanie času spoločným chvíľam s dieťaťom či partnerom.
