Píšeme o ľuďoch s Aspergerovým syndrómom len v pekných superlatívoch. Je ale potrebné povedať si, že títo ľudia vedia byť nielen najmilší na svete. Ospravedlňujeme ich konanie, a samozrejme je významné a dôležité ich pochopenie. No v stavoch napätia a úzkosti vedia byť aj krutí a nesprávne konajúci. Dokážu aj páchať trestnú činnosť, čo sa nijako nedá ospravedlniť, i keď azda sa dá pochopiť. Veľakrát, keď čítam profil páchateľa, nachádzam spoločné rysy s týmito našimi „Aspikmi“.
Pri páchaní závažných trestných činov zisťujeme, že človek bol dlhodobo popisovaný ako samotár, ktorý mal záchvaty hnevu v istých napätých situáciách, a bol tlačený k zmene či veľkej sociálnej spoločnosti. Signalizoval istú nervozitu a napätie v komunikácii, až to nevedel uniesť a zrazu vybuchol a spáchal niečo strašné...
Máme v starostlivosti chlapca, ktorý tak veľmi túži po láske a pochopení od druhých, že urobí všetko preto, aby bol vtipný a obľúbený. Samozrejme, jeho rovesníci o tom vedia, a tak ho radi vyprovokujú do nežiaducej činnosti. Jasné, veď je to „iba“ sranda... Tento chlapec neodhaduje, že niečo prehnal, že je drzý a jeho správanie nevhodné, a tak napríklad popísal hanlivé slová na futbalovú tribúnu, uľavil si veľkou potrebou do čižmy robotníkov, či vyložil bicykel na strechu inému chlapcovi. No v domnienke, že ho budú mať predsa radi a bude len zábavný. Nerozumel, a verím, že doteraz nerozumie, čo urobil niečo zlé. Iným sa to predsa veľmi páčilo.
Keď sa pozrieme bližšie na detstvo tohto chlapca, v nízkom veku okolo 3 rokov, ho jeho otec zatváral do chlieva k sliepkam, kde ho nechal celú noc, alebo ho reťazou na celý deň priviazal k psej búde. A, samozrejme, bitky mal na raňajky každý deň. A tak sa teraz preveľmi snaží byť ľúbený, až to preháňa a netuší, že takto bude akurát súdený...
A takéto sú osudy trestaných ľudí, ktorí sami boli kedysi obeťami... Pre lásku blízkych až za mreže...
