Výstava pod názvom TENTATION (POKUŠENIE) v galérii Lara Vincy na Rue de Seine 47 v samotnom centre Paríža niesla viacero symbolov. „Práve v tejto galérii sa v roku 1964 Alex Mlynárčik stretol s legendárnym výtvarným teoretikom Pierrom Restanym. A začína sa séria spolupráce s výtvarníkmi žijúcimi v Paríži patriacimi do „stajne“ nových realistov, ktorých zastrešoval práve Pierre Restany,“ povedal Milan Mazúr, kurátor spomínanej výstavy. Sám Alex Mlynárčik si na toto obdobie rád zaspomínal. „Je to viac než 53 rokov, teda viac než polovica dvadsiateho storočia, odkedy môj tvorivý život formoval Paríž. Mesto preplnené dejinami a najmä dejinami umenia, osobitne výtvarnými. Ten čas som prežil v úzkom spojení s okruhom „stajne“ Pierra Restanyho. Bol to čas skúseností i fascinujúca tvorivá pohoda. Čas celkom mimoriadne zodpovedný, kde si nikto nemohol dovoliť zlyhanie alebo „oklamanie“. Každé zo svetových výstavných podujatí alebo samostatných podujatí si vyžadovalo dlhodobú a náročnú prípravu, nehovoriac o hmotných nákladoch. Išlo vždy a predovšetkým o čistotu obsahových a realizačných postojov.“
LÁSKA K ČLOVEKU A ŽIVOTU
Koncom 60. a začiatkom 70. rokov uskutočnil Alex Mlynárčik v Paríži a na Slovensku desiatku rozsiahlych výtvarných podujatí, slávností a podobne, neskôr sa pridávalo viac a viac zahraničných umelcov a teoretikov. Pierre Restany vtedy reagoval na spoluprácu takto: „U Alexa si naozaj nemožno byť ničím istý, iba jedinou vecou – jeho neskrotnou láskou k človeku a k životu. Jeho životný elán ho neustále ženie – hľadať v umení to, čím robí život zaujímavejším ako umenie. Umenie Alexa Mlynárčika je stvorené na to, aby sa vlialo do prúdu života!“
Ako sa vyjadril Milan Mazúr, výstavou v Paríži napĺňa slová Restanyho a svojím spôsobom splatil dlh „svojmu teoretikovi“ a dôveru, ktorú v neho vkladal.
UMENIE PATRÍ ĽUĎOM
Osobitosť Mlynárčikovho výtvarného vzdelania mu dovolila pracovať v oblasti výtvarného dotvárania architektúry, čo bola pozitívna možnosť tamtej doby (žiaľ, na druhej strane ovplyvňovanej negatívnymi „ideologickými“ zásahmi socialistického štátu). To ale umožňovalo získavať hmotné prostriedky, ktoré dovolili naplno zúčastňovať sa širokého medzinárodného diania. „Umožňovalo mi nielen existovať v zahraničí, ale zároveň a opäť, paradoxne, pozývať mnohých mimoriadne významných svetových autorov, ktorí sa mojich podujatí na Slovensku zúčastňovali. Tieto AKCIE – UDALOSTI prameniace z presvedčenia, že „umenie patrí ľuďom“ – obyčajným, ale aj tým „z ulice“. Toto základné tvorivé stanovisko, ktoré bolo zároveň východiskom nového realizmu, získavalo široké sympatie členov Restanyho „stajne“ a opäť, paradoxne, uskutočňovalo základnú marxistickú definíciu „UMENIE PATRÍ ĽUDU!“
ARGILSKÉ KRÁĽOVSTVO
V sedemdesiatych rokoch spolu s nedávno zosnulým Milanom Adamčiakom participoval na výtvarnej akcii Pax et Gaudium, založil fiktívno-reálnu spoločenskú situáciu Argilské kráľovstvo – Krištoficko, ktorá tiež bola predstavovaná v Paríži a nasledoval napr. Grafikon s Milošom Urbáskom, Deň radosti – Keby všetky vlaky sveta, Memoriál Edgara Degasa či Evina svadba v Žiline. Tieto a iné podujatia sústredil Pierre Restany vo výtvarnej monografii Ailleurs (Inde). „Napriek komplikovanej situácii som počas 60., 70., 80. rokov autorsky spolupracoval aj s mnohými mladými slovenskými umelcami, ktorí sa aktívne zúčastňovali na všetkých mojich akciách. Jedným z najbližších bol, samozrejme, aj Milan Adamčiak so svojím druhom Róbertom Cyprichom. Patrili sem skvelí tvorcovia ako Viliam Jakubík, Vladimír Kordoš alebo Marián Mudroch. Ale aj starší – Miloš Urbásek a iní.
Možno záverom mojej činnosti je vznik kráľovstva ARGÍLIE – je to ready-made štátu. S veľkým medzinárodným nasadením vznikla celosvetová hra „na štát“. Kráľom bol môj sused z Terchovej, murár Ondrej Krištofík, zvaný Fajkár. Pierre Restany sa stal prezidentom národného zhromaždenia. Iní boli ministrami, veľvyslancami a rôznymi vysokými funkcionármi. Navyše, všetci chceli vlastniť „argilský pas“!“
Ako nám prezradil Milan Mazúr, všetky tieto aktivity odzneli na výstave TENTATION v Paríži. „Na parížskej vernisáži sa stretli ešte žijúci umelci, teoretici, galeristi a účastníci parížskych podujatí. Bola to autentická, neopakovateľná atmosféra.“
Repríza podujatia TENTATION (POKUŠENIE), ktorá sa uskutočnila v Paríži po päťdesiatich rokoch (1967 – 2017), pripomenula zostatku ešte žijúcich priateľov z tamtých čias vtedajšiu tvorivú atmosféru. „Bolo to akési vrelé a veselé „zmŕtvychvstanie“,“ povedal maliar.
SPOLUPARTNER VÝSTAVY
Ako spolupartnera k výstave si prizval mladého fotografa Richarda Köhlera. „Richard už dlhšie fotografoval Alexove diela, no najmä súvisiace detaily diel, ktoré vychádzajú z prostredí a identity ľudí či jedinca. Fotografie vznikli postupne, avšak Richard Köhler využil „odkazy“, popisy na figurínach, ktoré tvorili inštaláciu jeho diela na svetovej výstave Expo v Miláne (2015),“ prezradil kurátor. Na čo Alex Mlynárčik reagoval: „Aj v tomto prípade som k prezentácii prizval mladého fotografa Richarda Köhlera. Ide o umelca dokonale ovládajúceho nielen profesionalitu svojho povolania, ale okoreňuje ju a zdobí naozajstným tvorivým pohľadom. Richard Köhler je tým človekom, ktorý má dnes možnosť hľadať všetky pramene potrebné ako rebrík pre vzostup svojich ambícií. Je to široko rozhľadený autor, ktorého dôslednosť tvorby nenecháva nič na náhodu. Som presvedčený, že je jedným z veľmi nádejných zjavov pre slovenskú výtvarnú kultúru budúcnosti.“
POCTA RESTANYMU
Parížsku „misiu“ Milan Mazúr, Alex Mlynárčik, Richard Köhler a Youri Vincy symbolicky ukončili na hrobe Pierra Restanyho na montparnasskom cintoríne. „Repríza POKUŠENIA je, samozrejme, poctou a spomienkou na Pierra Restanyho i Liliane Vincy, majiteľku galérie Lara Vincy, na slávnej Rue de Seine v Paríži. Tak ako som v spoločnosti Pierra Restanyho prežil celých 39 rokov – až do jeho smrti, tak som prežil azda celý parížsky život v galérii Lara Vincy. Veľa udalostí medzinárodného významu, s účasťou stoviek spoluautorov, sa uskutočnilo práve tu. Galéria Lara Vincy je napokon tiež veľvyslanectvom Argilského kráľovstva.“
