Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

29. máj 2017 | Vilma

Kultúra

Dvaja Žilinčania vystavovali v meste umenia a lásky, v Paríži

Neprehliadnuteľný, taký je akademický maliar Alex Mlynárčik, ktorý spolu s talentovaným fotografom Richardom Köhlerom vystavoval v galérii Lara Vincy – Paríž v marci a apríli.

28.04.2017 | 13:49

Výstava pod názvom TENTATION (POKUŠE­NIE) v galérii Lara Vincy na Rue de Seine 47 v sa­motnom centre Paríža niesla viacero symbolov. „Práve v tejto galérii sa v roku 1964 Alex Mlynárčik stretol s legendárnym výtvarným teoretikom Pierrom Restanym. A začína sa séria spo­lupráce s výtvarníkmi žijúcimi v Paríži patriacimi do „stajne“ no­vých realistov, ktorých zastrešo­val práve Pierre Restany,“ povedal Milan Mazúr, kurátor spomínanej výstavy. Sám Alex Mlynárčik si na toto obdobie rád zaspomínal. „Je to viac než 53 rokov, teda viac než polovica dvadsiateho storočia, od­kedy môj tvorivý život formoval Paríž. Mesto preplnené dejinami a najmä dejinami umenia, osobit­ne výtvarnými. Ten čas som prežil v úzkom spojení s okruhom „staj­ne“ Pierra Restanyho. Bol to čas skúseností i fascinujúca tvorivá pohoda. Čas celkom mimoriadne zodpovedný, kde si nikto nemohol dovoliť zlyhanie alebo „oklama­nie“. Každé zo svetových výstav­ných podujatí alebo samostatných podujatí si vyžadovalo dlhodobú a náročnú prípravu, nehovoriac o hmotných nákladoch. Išlo vždy a predovšetkým o čistotu obsaho­vých a realizačných postojov.“

LÁSKA K ČLOVEKU A ŽIVOTU

Koncom 60. a začiatkom 70. rokov uskutočnil Alex Mlynárčik v Paríži a na Slovensku desiatku rozsiah­lych výtvarných podujatí, slávnos­tí a podobne, neskôr sa pridávalo viac a viac zahraničných umelcov a teoretikov. Pierre Restany vte­dy reagoval na spoluprácu takto: „U Alexa si naozaj nemožno byť ničím istý, iba jedinou vecou – jeho neskrotnou láskou k človeku a k životu. Jeho životný elán ho neustále ženie – hľadať v ume­ní to, čím robí život zaujímavej­ším ako umenie. Umenie Alexa Mlynárčika je stvorené na to, aby sa vlialo do prúdu života!“
Ako sa vyjadril Milan Mazúr, výstavou v Paríži napĺňa slová Restanyho a svojím spôsobom splatil dlh „svojmu teoretikovi“ a dôveru, ktorú v neho vkladal.

UMENIE PATRÍ ĽUĎOM

Osobitosť Mlynárčikovho výtvar­ného vzdelania mu dovolila praco­vať v oblasti výtvarného dotvára­nia architektúry, čo bola pozitívna možnosť tamtej doby (žiaľ, na druhej strane ovplyvňovanej ne­gatívnymi „ideologickými“ zá­sahmi socialistického štátu). To ale umožňovalo získavať hmotné prostriedky, ktoré dovolili naplno zúčastňovať sa širokého medzi­národného diania. „Umožňovalo mi nielen existovať v zahraničí, ale zároveň a opäť, paradoxne, po­zývať mnohých mimoriadne vý­znamných svetových autorov, kto­rí sa mojich podujatí na Slovensku zúčastňovali. Tieto AKCIE – UDA­LOSTI prameniace z presvedčenia, že „umenie patrí ľuďom“ – oby­čajným, ale aj tým „z ulice“. Toto základné tvorivé stanovisko, ktoré bolo zároveň východiskom nového realizmu, získavalo široké sym­patie členov Restanyho „stajne“ a opäť, paradoxne, uskutočňova­lo základnú marxistickú definíciu „UMENIE PATRÍ ĽUDU!“

ARGILSKÉ KRÁĽOVSTVO

V sedemdesiatych rokoch spo­lu s nedávno zosnulým Milanom Adamčiakom participoval na vý­tvarnej akcii Pax et Gaudium, založil fiktívno-reálnu spoločenskú situá­ciu Argilské kráľovstvo – Krištofic­ko, ktorá tiež bola predstavovaná v Paríži a nasledoval napr. Grafikon s Milošom Urbáskom, Deň radosti – Keby všetky vlaky sveta, Memo­riál Edgara Degasa či Evina svadba v Žiline. Tieto a iné podujatia sú­stredil Pierre Restany vo výtvarnej monografii Ailleurs (Inde). „Napriek komplikovanej situácii som počas 60., 70., 80. rokov autorsky spolu­pracoval aj s mnohými mladými slovenskými umelcami, ktorí sa ak­tívne zúčastňovali na všetkých mo­jich akciách. Jedným z najbližších bol, samozrejme, aj Milan Adamčiak so svojím druhom Róbertom Cypri­chom. Patrili sem skvelí tvorcovia ako Viliam Jakubík, Vladimír Kordoš alebo Marián Mudroch. Ale aj starší – Miloš Urbásek a iní.
Možno záverom mojej činnosti je vznik kráľovstva ARGÍLIE – je to ready-made štátu. S veľkým me­dzinárodným nasadením vznikla celosvetová hra „na štát“. Kráľom bol môj sused z Terchovej, mu­rár Ondrej Krištofík, zvaný Fajkár. Pierre Restany sa stal preziden­tom národného zhromaždenia. Iní boli ministrami, veľvyslancami a rôznymi vysokými funkcionármi. Navyše, všetci chceli vlastniť „ar­gilský pas“!“
Ako nám prezradil Milan Mazúr, všetky tieto aktivity odzneli na výstave TENTATION v Paríži. „Na parížskej vernisáži sa stretli ešte žijúci umelci, teoretici, galeristi a účastníci parížskych podujatí. Bola to autentická, neopakovateľ­ná atmosféra.“
Repríza podujatia TENTATION (POKUŠENIE), ktorá sa uskutočni­la v Paríži po päťdesiatich rokoch (1967 – 2017), pripomenula zostat­ku ešte žijúcich priateľov z tamtých čias vtedajšiu tvorivú atmosféru. „Bolo to akési vrelé a veselé „zmŕt­vychvstanie“,“ povedal maliar.

SPOLUPARTNER VÝSTAVY

Ako spolupartnera k výstave si prizval mladého fotografa Richar­da Köhlera. „Richard už dlhšie fo­tografoval Alexove diela, no najmä súvisiace detaily diel, ktoré vychá­dzajú z prostredí a identity ľudí či jedinca. Fotografie vznikli postup­ne, avšak Richard Köhler využil „odkazy“, popisy na figurínach, ktoré tvorili inštaláciu jeho diela na svetovej výstave Expo v Milá­ne (2015),“ prezradil kurátor. Na čo Alex Mlynárčik reagoval: „Aj v tomto prípade som k prezentácii prizval mladého fotografa Richar­da Köhlera. Ide o umelca dokonale ovládajúceho nielen profesionali­tu svojho povolania, ale okoreňuje ju a zdobí naozajstným tvorivým pohľadom. Richard Köhler je tým človekom, ktorý má dnes možnosť hľadať všetky pramene potreb­né ako rebrík pre vzostup svojich ambícií. Je to široko rozhľadený autor, ktorého dôslednosť tvorby nenecháva nič na náhodu. Som presvedčený, že je jedným z veľmi nádejných zjavov pre slovenskú výtvarnú kultúru budúcnosti.“

POCTA RESTANYMU

Parížsku „misiu“ Milan Mazúr, Alex Mlynárčik, Richard Köhler a Youri Vincy symbolicky ukon­čili na hrobe Pierra Restanyho na montparnasskom cintoríne. „Re­príza POKUŠENIA je, samozrejme, poctou a spomienkou na Pierra Restanyho i Liliane Vincy, maji­teľku galérie Lara Vincy, na sláv­nej Rue de Seine v Paríži. Tak ako som v spoločnosti Pierra Resta­nyho prežil celých 39 rokov – až do jeho smrti, tak som prežil azda celý parížsky život v galérii Lara Vincy. Veľa udalostí medzinárod­ného významu, s účasťou stoviek spoluautorov, sa uskutočnilo prá­ve tu. Galéria Lara Vincy je napo­kon tiež veľvyslanectvom Argil­ského kráľovstva.“

Autor: Katarína Kvašňovská

Foto: archív MM

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA STREDA
20 °C
20 °C
23 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod