Súťaže Maľuj podľa seba ste sa zúčastnili aj v minulých rokoch, niekoľkokrát za sebou. Je to pre vás súťaž, ktorú chcete vyhrať alebo má veľkú váhu aj to, aká je na podujatí atmosféra?
Na podujatie som sa nikdy neprihlasoval. Organizátor rozširuje sieť výtvarníkov tým, že poprosí tých z ak-
tuálneho ročníka, aby odporučili nejakého zaujímavého umelca. Tento systém sa mi páči, pretože sa vďaka tomu obmieňajú autori. Mne sa však stalo, že ma nezávisle od seba odporučilo viacero rôznych výtvarníkov v rôznych ročníkoch, čo ma teší.
O výhru mi nikdy nešlo. Pri prvom ročníku som netušil, že má plenér formát súťaže. Primárnou motiváciou pre mňa je stretnutie sa s kamarátmi v mojom obľúbenom meste, ku ktorému mám silné väzby.
11. ročník, ktorý sa konal na jeseň 2025, ste vyhrali s obrazom zobrazujúcim monoskop a tento sa vo vašej tvorbe objavuje častejšie. Aký je jeho význam?
Dielo je pokračovaním série monoskopov, ako reflexia na spoločenské dianie. Monoskopy sa objavovali na televíznych prijímačoch pri strate signálu. Symbol sa zovšeobecnil, ako znak straty kontaktu s vonkajším svetom. Táto pomyselná strata kontaktu rezonuje v spoločnosti opäť. Jednotlivci, aj celé skupiny sa uzatvárajú do bublín a spoločnosť sa čím ďalej, tým viac vzájomne vzďaľuje. Vznikajú dve nezmieriteľné skupiny čiernej a bielej a všetky odtiene medzi sa pomaly vytrácajú. Preto aj séria monoskopov stráca pôvodnú farebnosť a postupne sa deštruuje. Prijímateľ túto deštrukciu nebadá a vo svojej závislosti ostáva monoskopu absolútne oddaný.
Ako vyzerala vaša príprava na súťaž? Mali ste od začiatku jasnú víziu, ktorú ste len preniesli na plátno?
Na podujatí sa mi páči formát, že musíme vtesnať tvorbu do jedného dňa. Práve v tom vidím výzvu byť spontánny a zachytiť jedinečnosť daného momentu, mojej nálady, môjho rozpoloženia. Keby som sa pripravoval vopred, autenticita by sa vytratila.
Čo pre vás toto ocenenie znamená v kontexte vašej práce a tvorby?
Pohľad na umenie je vysoko individuálny, preto samotnému oceneniu neprikladám veľkú vážnosť. Pri inom zložení poroty a publika sa mohol stať víťazom niekto iný.
V danom ročníku som zrejme porotu a publikum oslovil najviac, čo ma prirodzene teší. V neposlednom rade je pre mňa potešujúcim faktom, že autorom sošky ceny je môj obľúbený slovenský výtvarník (Ašot Haas, pozn. red.).
Súťaže tohto typu približujú výtvarné umenie širšiemu publiku. Čo by ste chceli, aby si ľudia odniesli z vášho obrazu, keď sa pred ním na chvíľu zastavia?
Umenie by malo klásť otázky, nie odpovede. Odpovede má hľadať publikum v samom sebe. Každý má odpoveď inú a každý tým pádom dotvára dielo iným smerom, a tak sa svojím spôsobom stáva spoluautorom. Stačí len chcieť.
Vo svete výtvarného umenia nie ste nováčikom. Ľudia vás asi poznajú najmä ako street art umelca, ale vy ste vyštudovaný architekt. Čomu sa v súčasnosti venujete najviac?
Keďže ma architektúra živí, venujem sa prirodzene najviac jej. Výtvarné umenie beriem ako hobby. Má to však aj svoje výhody. V tvorbe nemusím podliehať nikomu a ničomu. Maľba sa pre mňa stáva únikom do sveta, kde môžem ostať slobodný.
