Veľakrát mi rodičia povedia, že im nikto neverí, aké to majú doma so synom ťažké. Všetci im mudrujú, ako si nevedia nastaviť hranice a ako vždy synovi ustúpia. Avšak títo rodičia najlepšie vedia, čo doma prežívajú a čím si prechádzajú. Nielen záchvatovými stavmi, so zúrivými amokmi, ktoré nie sú len obyčajným vydobýjaním si vlastnej potreby či neposlúchaním. Vedia a najmä cítia, že je to u ich syna či dcéry niečím iným, možno nie úplne zdravým vývinom.
Nie rozmaznanosťou, ale niečím špecifickým, kedy sa to dieťa trápi samé so sebou. Kedy naozaj trpí a nehnevá sa len vzdorovito.
Mala som mamičku, ktorá sa snažila svojmu synovi neustúpiť a správne ho vychovávať, využívať moderné metódy rešpektujúcej výchovy, s pochopením a porozumením. Vedela aj nastaviť pravidlá a aj ich s citom dávkovať, no s chlapcom to bolo príliš ťažké. Dokázal sa výrazne hnevať napríklad v obchode, ak chcela odísť z ihriska, alebo ak sa mu prihovoril iný chlapec.
No najhoršie boli reakcie okolia, ktoré boli viac než potupné, mudrujúce či hodnotiace. Jedno krásne ráno šli do škôlky a chlapec, zvyknutý chodiť autobusom zo zastávky pri Auparku presne jedným spojom číslo 22, ako každé jedno ráno, zrazu zažil zmenu. V istom čase prichádzal autobus, na ktorom zrazu číslo nesvietilo. Len zboku videla mamička nápis – ich spoj, číslo 22.
No vpredu číslo nebolo. Ajajáj, mali ste vidieť to rodeo. Chlapec veľmi hlasno odmietol nastúpiť, ba všetci videli, aké dokáže kreácie na zemi, lepšie ako hip-hop tanečníci, či jeho rozsah hlasiviek. Nebolo to príjemné, nehovoriac o zahanbenej a nervóznej mamičke.
Následne chlapca čakala návšteva psychológa a pedopsychiatra, kde zaznel už tušený verdikt – detský autizmus.
A aby mamička nemala málo starostí, okamžite po návrate z vyšetrení ju doma, po autobusovej situácii, čakala pri dverách sociálna kuratela, ktorú privolala pani prizerajúca sa na záchvat chlapca s obvinením z týrania dieťaťa. Takže naša milá mamička trávi čas predkladaním vysvetlení a dokazovaním, že chlapca nezanedbáva, no, žiaľ, len hľadá a spoznáva spôsob jeho zvládania.
Aj toto prináša život našich ĽUDÍ a ich rodičov. Prosím, buďme k sebe milosrdní a nehodnotiaci, nie vždy vieme všetky okolnosti.
